Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       10. máj 2002 Počas summitu Bush - Putin sa bude hovoriť aj o citlivých otázkach Gabriel Sedlák Výbuch, pri ktorom v kaukazskom Dagestane zahynuli takmer štyri desiatky osôb, otriasol včera celým Ruskom. Z uskutočnenia útoku v najjužnejšom cípe Ruskej federácie na Kaukaze, susediacom s odštiepeneckým Čečenskom, obvinil prezident Vladimír Putin „teroristov“, čo je výraz Kremľom bežne používaný v súvislosti s čečenskými rebelmi. Čečenský rozmer včerajšieho incidentu úzko súvisí s nadchádzajúcim rusko-americkým summitom v Moskve. Americký prezident George Bush chce počas návštevy v Moskve hovoriť so svojím náprotivkom Vladimírom Putinom aj o obvineniach z porušovania ľudských práv v Čečensku. Tých sa podľa organizácií dohliadajúcich na túto oblasť dopúšťajú v tejto odštiepeneckej republike ruské federálne sily. Obaja štátnici by mali koncom mája v Moskve podpísať dohodu o znížení jadrových zbraní. Ako však vyplynulo zo včerajšieho vystúpenia námestníka amerického ministra zahraničných vecí Stevena Pifera na pôde Kongresu, Bush a Putin budú diskutovať aj o iných veciach. AUDIO: „Vzťahy medzi prezidentom Bushom a prezidentom Putinom sú také, ktoré podľa prezidenta Busha umožňujú viesť rozhovory o citlivých témach, či už je to otázka slobody médií alebo Čečenska. A ja očakávam, že o nich budú hovoriť, keď prezident Bush navštívi Moskvu o dva týždne.“ Pifer pred Helsinskou komisiou pripomenul americké stanovisko k čečenskému konfliktu. Podľa Washingtonu ho treba riešiť politicky a Moskva by sa okrem toho mala čelom postaviť k obvineniam svojich ozbrojených síl z porušovania ľudských práv. Piferove slová zazneli včera po výbuchu, pri ktorom v juhoruskom Dagestane, susediacom s Čečenskom, prišlo o život 41 ľudí a ďalších 140 osôb bolo zranených. Americké ministerstvo zahraničných vecí označilo útok za zverstvo, ktoré je pravdepodobne dielom teroristov. Udalosť sa odohrala v meste Kaspijsk počas osláv Dňa víťazstva. Prezident Vladimír Putin, ktorý obhajuje takmer tri roky trvajúci konflikt v Čečensku ako protiteroristickú operáciu, okrem iného povedal. AUDIO: „Terorizmus je blízky nacizmu. Je rovnako nebezpečený, brutálny a vražedný. Dnešný zločin spáchali živly, ktorým nič nie je sväté, a my máme právo zaobchádzať s nimi ako s nacistami, ako s tými, ktorých jediným cieľom je rozosievať teror a vraždiť ľudí.“ Námestník šéfa americkej diplomacie Steven Pifer nekomentoval včerajšiu udalosť v Dagestane. Pripomenul iba dlhodobé obavy jeho ministerstva a organizácií monitorujúcich ľudské práva z ich systematického porušovania. Pifer tiež odmietol tvrdenia ruských úradov, že situácia v Čečensku sa normalizuje. Úrady podľa neho vyhlasujú ... AUDIO: „... že obnovujú legálne inštitúcie, miestne vládne inštitúcie, že umožňujú v Čečensku návrat k normálnemu životu. Náš pocit je taký, že maskujú realitu, ktorá je trocha obtiažnejšia.“ Podľa amerického diplomata Stevena Pifera, ktorý si nemyslí, že v Čečensku ide výlučne o protiteroritickú operáciu, by Moskva mala začať viesť dialóg s umiernenými čečenskými predstaviteľmi. Pifer tiež priznal, že postoj Washingtonu k otázke Čečenska sa po vlaňajších teroristických útokoch na americké mestá trocha zmenil. AUDIO: „Začali sme vyzývať verejne i prostredníctom súkromných kontaktov umiernených Čečencov, aby prerušili kontakty s ľuďmi napojenými na medzinárodné teroristické skupiny ako al-Káida. Či už to bolo správne, alebo nesprávne, je to niečo, o čom naša politika pred 11. septembrom mlčala.“ Na híringu pred americkým helsinským výborom vystúpil aj expert na Rusko a Kaukaz Anatol Lieven. Okrem iného upozornil, že v záujme Spojených štátov určite nie je stav, do akého sa odštiepenecká republika dostala po skončení prvej čečenskej vojny v roku 1996. AUDIO: “Zahŕňalo to nielen teroristickú a extrémistickú hrozbu, ale tiež veľkú explóziu kriminality, únosov a banditizmu proti Rusom, proti ďalším občanom Kaukazu a proti hosťom v regióne zo Západu.“ V súvislosti so včerajším útokom zadržali ruské úrady tri podozrivé osoby. Ak by išlo o skutočných vinníkov, niet pochýb, že sa čoskoro dočkajú trestu. Žiada sa dodať, že rovnako rýchlo by zodpovedné orgány mohli v budúcnosti konať aj v prípadoch obvinení vyslovených na adresu predstaviteľov ruských síll, podozrivých z často prinajmenšom neadekvátnych postupov na území Čečenska.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...