Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 29. august 2008       14. máj 2002 NATO a Rusko vytvoria novú spoločnú radu Daniel Raus Ministri zahraničných vecí členských štátov NATO sú na dôležitom stretnutí na Islande. Ich program má dve hlavné témy: prvou je vytvorenie novej rady Aliancie a Ruska, na čom sa dohodnú so šéfom ruskej diplomacie Igorom Ivanovom. Druhou sú kritériá pre prijímanie nových členov na novembrovom pražskom summite. To je otázka mimoriadne dôležitá pre Slovensko, ktoré patrí medzi horúcich uchádzačov. Tri roky pred pádom železnej opony sa na Islande zišli americký prezident Ronald Reagan a sovietsky komunistický vodca Michail Gorbačov. Aj keď ich rozhovory neznamenali bezprostredné ukončenie studenej vojny, boli začiatkom procesu, ktorý sa skončil rozpadom Sovietskeho zväzu a komunistického impéria. Teraz, po 16-tich rokoch sa mesto Reykjavík, ležiace na ostrove sopiek a gejzírov, opäť stáva svedkom dôležitej dohody medzi Západom a Východom. Podľa nej sa vytvorí spoločná rada Atlantickej aliancie a Ruska, v ktorej budú mať všetci (teda 19 členov NATO aj Moskva) rovnaké slovo. Podľa niektorých komentárov sa tým urobí definitívna bodka za studenou vojnou. V žiadnom prípade to ale neznamená, že by Rusko získalo toľko diskutované právo veta. Čosi také by totiž znamenalo zmenu najsilnejšej organizácie sveta na obyčajný diskusný klub. Na spoločnej rade Ruska a NATO sa preto bude diskutovať iba o otázkach, ktoré sú v spoločnom záujme. Teda témy ako je boj proti terorizmu, jadrové odzbrojenie, mierové misie a záchranné operácie. Generálny tajomník NATO George Robertson vyhlásil, že dohoda musí posilniť Alianciu, nie ju oslabiť: AUDIO: „Sme v procese prispôsobovania sa a zmeny, preto, aby Aliancia bola schopná hrať podstatnú úlohu pre bezpečnosť našich krajín v novom storočí“. George Robertson súčasne dodal, že formálny vznik a prvé zasadnutie Rady sa uskutočnia 28.mája v Ríme: AUDIO: „Dokončíme prípravy dohody medzi Alianciou a Ruskom, tak aby o dva týždne v Ríme vznikla nová Rada, kde členské štáty NATO a Rusko zasadnú ako 20 sebe rovných k diskusii o veciach, ktoré sú v spoločnom záujme“. Je ale zrejmé, že témy spoločných zasadnutí budú vždy pozorne stanovené, aby nedošlo k zásadným rozporom. Dodajme, že aj doteraz existovala takzvaná Zmiešaná rada NATO – Rusko. V čom sa teda veci prakticky zmenia? Moskva sa v minulosti sťažovala, že do dôležitých záležitostí nemôže hovoriť, nakoľko je iba spätne informovaná o rozhodnutiach, ktoré už padli. Ak sa zmiešaná rada označovala termínom „19 plus jeden“, ruskí diplomati začali používať termín „19 proti jednému“. Navyše napríklad v čase kosovskej krízy Moskva stretnutia na protest otvorene bojkotovala. Teraz bude mať Rusko slovo takpovediac od počiatku, aj keď (ako sme povedali) iba v otázkach spoločného záujmu. Inak povedané, obdobu bojkotu z čias Kosova určite nemožno vylúčiť. George Robertson napriek tomu hodnotil terajší krok ako historický: AUDIO: „Táto iniciatíva je jednoducho historická a dokonca revolučná. Symbolizuje novú úroveň praktickej spolupráce 19-tich štátov NATO a Ruska a ilustruje, do akej miery sa nám podarilo prekonať rozdiely z minulosti“. Na Islande sa ale dnes a zajtra hovorí aj o ďalšej (z hľadiska Slovenska podstatnej) veci: o kritériách pre prijímanie nových členov na novembrovom pražskom summite. Mená konkrétnych štátov sa nespomínajú, cieľom je stanoviť čo najobjektívnejšie podmienky, ktoré budú musieť úspešní kandidáti splniť. Možno očakávať, že medzi nimi bude aj požiadavka politickej stability a demokratickej vlády. Presne to je latka, ktorú pri minulom rozširovaní NATO Bratislava nepreskočila. Slovenským občanom preto zostáva iba dúfať, že druhý pokus dopadne lepšie, ako ten prvý.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...