Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 4. júl 2008       21. máj 2002 USA a Rusko chcú dať v piatok bodku za studenou vojnou Peter Gabaľ Súčasťou šesťdňovej cesty amerického prezidenta Busha po Európe bude i návšteva Ruska, s ktorou sa spájajú veľké očakávania. Pred týždňom sa vyjednávačom oboch strán podarilo dosiahnuť zhodu o texte dohody, ktorá výrazne zníži jadrové arzenály oboch krajín a upraví budúce vzájomné vzťahy v oblasti raketovej obrany. V stredu uplynie 30 rokov od prvej cesty amerického prezidenta do Moskvy, počas ktorej sa podarilo ukončiť tri roky trvajúce - a vôbec prvé - sovietsko-americké rokovania o obmedzení strategických zbraní. Prezident Richard Nixon a vodca sovietskych komunistov Leonid Brežnev vtedy podpísali zmluvu SALT-1, ktorá obmedzila počet medzikontinentálnych balistických rakiet. Súčasťou rokovaní bola i zmluva o nerozmiestňovaní systémov raketovej obrany, známa ako ABM. V nej sa veľmoci zaviazali nepoužívať a nebudovať systém raketovej obrany s výnimkou dvoch, neskôr iba jednej základne každej zo strán. Práve súčasný americký prezident George Bush minulý rok oznámil rozhodnutie odstúpiť od tejto zmluvy a zaviesť nový systém protiraketovej obrany pre ochranu Spojených štátov a možno aj Európy pred možnými útokmi takých krajín, ako sú Irak a Severná Kórea. Pred Bushovou návštevou Ruska oficiálne americké miesta potvrdili, že na odstúpení od ABM sa nič nemení, prezident však prichádza s iným programom: dva dni pred 30. výročím uzavretia dohody SALT-1 prezident George Bush a jeho ruský partner Vladimír Putin podpíšu dohodu o znížení počtu jadrových hlavíc až o dve tretiny: zo 7000 na asi 2000 v prípade Spojených štátov, a z asi 6000 na 1700 v prípade Ruska. Nerovnaké počty v prospech Spojených štátov sú dlhodobo dané vyššou silou ruských hlavíc. Bushova poradkyňa pre otázky národnej bezpečnosti Condoleezza Riceová v tom vidí fakt veľkého politického významu: AUDIO: "Táto dohoda, ktorá má iba tri stránky a rokovania o nej zabrali iba šesť mesiacov, naznačuje, že stopy po studenej vojne už nechávajú obe krajiny za sebou a nastáva éra novej spolupráce a priateľstva." V tomto zmysle jej dáva za pravdu aj podpredseda Dumy, teda dolnej komory ruského parlamentu, Vladimír Lukin: AUDIO: "Bezpečnostné otázky budú naďalej zohrávať veľkú úlohu v kontexte rusko-amerických vzťahov. Mení sa však ich obsah. Ak počas studenej vojny sa 99 percent bezpečnostných otázok vnímalo v rámci bipolárneho vzťahu našich strategických síl – rakiet, lietadiel atď., tak tento aspekt stále existuje, ale zmenšuje sa čo do kvantity i čo do kvality. A do popredia vystupuje otázka spolupráce." S uvedenými názormi súhlasí aj šéf zahraničného výboru ruskej Dumy Dmitrij Rogozin, ktorý ale dodáva, že skutočnou bodkou za studenou vojnou by bolo nielen obmedzovanie zbrojných systémov, ale predstavenie niečoho pozitívneho so zameraním na budúcnosť, osobitne v ekonomickej sfére: AUDIO: "Po prvé sú tu očakávania a po druhé je tu nádej na prekvapenie. A ako dúfam, pozitívne prekvapenie, že rozhovory sa nezamerajú iba na strategické bezpečnostné otázky, ale aj na reálny život, ekonomické a sociálne problémy." Poradkyňa prezidenta Busha pre otázky národnej bezpečnosti Condoleezza Riceová v tomto duchu sľubuje, že spoločné vyhlásenia sa neobmedzia len na strategické otázky jadrových zbraní: AUDIO: Bude tam aj spoločné politické stanovisko, ktoré uvádza kontext tejto novej éry americko-ruských vzťahov. Bude tam stanovisko o ekonomických vzťahoch, a vyjadrenie o vzťahoch medzi občanmi. Očakávame aj vyjadrenie protiteroristického postoja. To, čo sa má stať v piatok v Petrohrade, viaceré komentáre západných denníkov nazývajú posledným klincom do rakvy studenej vojny. Faktom je, že spolupráca bývalých ústredných nepriateľov bipolárneho sveta sa po minuloročnom 11. septembri dostala na netušenú úroveň a všetci sa zhodnú na tom, že rusko-americké vzťahy nikdy neboli také dobré ako dnes. Stále to však ešte neznamená, že by v nich neboli tiene a otvorené otázky. Jednou z nich zostáva spolupráca Ruska s režimami, ktoré americký prezident zaradil to tzv. osi zla, a ktoré Spojené štáty podozrievajú z nekontrolovaného vývoja jadrových, chemických či biologických zbraní. V pondelok a utorok bol na návšteve Moskvy severokórejský minister zahraničných vecí Pak Nam-sun, čo podľa pozorovateľov súvisí s tým, že ruský prezident Putin je priam nadšencom posilňovania vplyvu Moskvy na Ďalekom východe a predchádza si posledný existujúci režim stalinského typu. No napríklad podľa námestníka ruského ministra zahraničných vecí Alexandra Losjukova Moskva nezdieľa západné obavy z toho, že by severokórejský režim mohol vyvíjať jadrové zbrane, a zároveň si Losjukov myslí, že medzinárodný vývoj, vrátane pozitívnych rusko-amerických vzťahov, nebráni rozvoju spolupráce Moskvy s Pchjongjangom. Tŕňom v oku Spojených štátov je však aj spolupráca Moskvy s ďalšou z krajín, zahrnutých do tzv. osi zla, Iránom, pričom z Washingtonu sa ozvali podozrenia o možnej ruskej zainteresovanosti na vývoji jadrových a raketových technológií v tejto islamskej republike, čo ale Moskva popiera. Mnohí pozorovatelia preto s napätím očakávajú, či sa rusko-americký summit dotkne aj tejto otázky, ktorá je jadrom možno najväčšieho rusko-amerického sporu za posledné desaťročie. Podľa bývalého vysokého úradníka americkej diplomacie Roberta Einhorna, ktorý je dnes poradcom washingtonského Centra strategických a medzinárodných štúdií, je spolupráca Ruska s Iránom taký zložitý problém, že ho nadchádzajúci rusko-americký summit určite nevyrieši. Za kľúčové však Einhorn považuje to, či prezident Bush priamo a nekompromisne vyzve Vladimíra Putina, aby bol tento problém vyriešený v priebehu niekoľkých mesiacov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...