Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       24. máj 2002 Americko-ruská strategická dohoda: rozlúčka s minulosťou Fedor Sutoris, Washington Náš americký spolupracovník Fedor Sutoris hovorí o podstatných odlišnostiach americko-ruskej strategickej dohody od doterajších zmlúv o znižovaní stavov zbraní a o zmenách vo vzájomnom dialógu oboch krajín. Možno to znie trocha protirečivo, ale americkí komentátori charakterizujú dnešný podpis prezidenta Georgea Busha na americko-ruskej zmluve o znížení stavov jadrových hlavíc ako ukážku toho, do akej miery sa Bushovi darí dodržať jeho predvolebný prísľub sledovať zahraničnú politiku bez niekdajších strategických ohľadov na Kremeľ. Bývalý námestník amerického ministra zahraničných vecí Strobe Talbot sa napríklad nazdáva, že účastníkov summitu budú väčšmi zaujímať témy ako Blízky východ, výmena spravodajských informácií o medzinárodných teroristoch a možnosti americkej pomoci Rusku pri rozvoji naftového priemyslu. Pre Biely dom je zmluva symbolom, že studená vojna patrí minulosti: že Spojené štáty čelia iným bezpečnostným problémom než pred vyše desaťročím. Prezident Bush pristúpil na zmluvu na opakované ruské žiadosti, najmä po rýchlej ochote ruského prezidenta Vladimíra Putina spolupracovať pri pátraní po medzinárodných teroristických sieťach. No obsah dokumentu, na akom sa Biely dom bol ochotný dohodnúť, má málo spoločného s dávnym typom sovietsko-amerických strategických zmlúv. Na jeho základe majú byť stavy nasadených nukleárnych hlavíc 31. decembra roku 2012 v oboch krajinách nižšie prinajmenšom o 60 percent ako dnes. Zmluva však zúčastneným krajinám neurčuje ani tempo, akým majú hlavice demontovať, ani ich nezaväzuje k zotrvaniu na dohodnutých počtoch po danom termíne. Bezpečnostná poradkyňa Bieleho domu Condoleezza Riceová hovorila s nádejou, že to je naposledy, čo americko-ruská zmluva púta toľko pozornosti. Budúce vzťahy s Ruskom by podľa nej mali byť rovnaké, ako americké vzťahy s inými krajinami, teda — ako povedala — “normálne.” Americkí kritici takejto pomerne otvorenej dohody o znižovaní stavov zbraní majú v prvom rade obavy z osudu tisícov demontovaných hlavíc v Rusku. Podľa nich sú tamojšie bezpečnostné opatrenia nedostatočné. Pokladajú za reálnu hrozbu, že nukleárny materiál z uskladnených demontovaných hlavíc sa dostane do rúk teroristom. K tomu pristupujú pretrvávajúce pochybnosti niektorých pozorovateľov o politickej budúcnosti Ruska. Prezident Bush vidí jeden zo spôsobov, ako prispieť k stabilite Ruska, v širšej hospodárskej spolupráci. Kremeľ má napríklad záujem o americkú technológiu a obchodné skúsenosti v naftovom priemysle a americkí podnikatelia majú záujem o ruské ložiská aj trhy. Dodávky ruskej ropy pre — ako sa to formuluje — americké bezpečnostné potreby môžu znamenať nový krok, no americkí podnikatelia naďalej pokladajú ruskú byrokraciu a neprehľadné hospodárske zákonodarstvo za priveľkú prekážku. Predpokladá sa, že po summite bude americko-ruský dialóg o hospodárstve a obchode pokračovať s väčšou intenzitou ako dialóg o stavoch jadrových zbraní.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...