Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 30. august 2008       7. jún 2002 Rokovanie NATO v Bruseli: Zmena cieľov a stratégie Jaroslav Rozsíval Včera sa v Bruseli uskutočnilo stretnutie ministrov obrany členských štátov Severoatlantickej aliancie, ktorí tu rokovali o viacerých aspektoch príprav na rozšírenie NATO smerom na východ. Ako však na úvod celého stretnutia poznamenal generálny tajomník NATO George Robertson, alianciu čakajú aj významné zmeny priorít. Predovšetkým vo vzťahu k terorizmu a nebezpečiu zneužitia zbraní hromadného ničenia. Hľadanie nových cieľov, ktoré poznamenalo činnosť Severoatlantickej aliancie predovšetkým po minuloročnom teroristickom útoku na Spojené štáty, sa, zdá sa, blíži ku koncu. Ministri obrany členských štátov NATO včera v Bruseli rokovali práve na túto tému – teda - čo konkrétne čaká Alianciu z hľadiska zmeny jej priorít a stratégie vo svetle pretrvávajúcej hrozby teroristických útokov. Šéf NATO George Robertson vo svojom vystúpení pred účastníkmi rokovania okrem iného povedal: „Hrozby budúcnosti nebudú také, akým sme čelili v minulosti. Predstava rozsiahlej tankovej invázie do európskych krajín patrí minulosti, ale možnosť chemických alebo biologických útokov zo strany niektorých štátov či teroristov je určite tu.“ Ako na rokovaniach potvrdili aj nemenovaní americkí diplomati, ministri sa najviac zaoberali možnosťou teroristického útoku s použitím zbraní hromadného ničenia. Ako totiž ukázali výsledky doterajšieho vyšetrovania minuloročného septembrového útoku, ale aj nálezy dokumentácie v úkrytoch organizácie al-Káida v Afganistane, teroristické skupiny sa intenzívne zaoberajú možnosťou využitia atómových, či biologických zbraní pri plánovaní svojich útokov. Ministri sa preto zhodli na začatí detailného vypracovania opatrení, vychádzajúcich z potenciálnej hrozby takéhoto útoku. Diskusia sa však niesla v znamení štyroch hlavných tém: možnosti odvrátenia hrozby zneužitia zbraní hromadného ničenia, vybudovania bezpečných komunikačných spojení medzi spojencami, zlepšenia akcieschopnosti aliančných síl a schopnosti dlhodobého rozmiestnenia vojsk kdekoľvek na svete, a napokon skvalitnením konvenčných zbraní, predovšetkým riadených striel. Na záver stretnutia ministri vo svojom spoločnom vyhlásení oznámili, že Aliancia bude modernizovať svoje sily a prehodnotí aj fungovanie rozhodovacích štruktúr. Podľa lorda Robertsona bude mať toto rozhodnutie veľký vplyv na ďalší vývoj obranného paktu: „Dnešné rozhodnutie vytvára cestu pre úspešné uskutočnenie summitu Aliancie koncom roka v Prahe, ktorý dá zelenú modernizovanej a zlepšenej Severoatlantickej aliancii, vyzbrojenej, aby čelila novým a skľučujúcim výzvam." Po rokovaní s americkým ministrom obrany Donaldom Rumsfeldom prevládol na stretnutí všeobecný súhlas s potrebou urýchlenej akcie na odvrátenie jestvujúcich hrozieb. Ako sa toto presvedčenie prenesie do konkrétnej činnosti Aliancie, zatiaľ nie je jasné. Faktom však je, že rokovania sa týkali aj otázok financovania a podpory teroristov zo strany tretích štátov. Spomenuté boli pritom štáty ako Irak, Irán, Sýria, Severná Kórea a Líbya, o konkrétnych opatreniach voči nim sa však na stretnutí v Bruseli nehovorilo. Bruselské stretnutie bolo však významné aj z iného hľadiska: Ministri členských krajín NATO a Ruska sa po prvý raz v histórii stretli na rokovaní novo vytvorenej Rady NATO-Rusko, ktorá vznikla pred desiatimi dňami v Ríme. Moskva sa tak odteraz začala aktívne podieľať aj na spoločných rozhodnutiach Aliancie. Ruský minister obrany Sergei Ivanov označil rokovania za veľmi efektívne a úspešné: „Myslím si, že jednou z najdôležitejších ciest spolupráce NATO a Ruska je boj proti terorizmu. Konkrétne sme sa dohodli podniknúť spoločné opatrenia na likvidáciu nebezpečenstiev, ohrozujúcich našich vojakov na Balkáne. Je to len začiatok. Analyzovali sme však aj hrozby, ktorým čelia ruské a aliančné sily v celom euro-atlantickom priestore.“ Generálny tajomník NATO a predseda Rady NATO-Rusko George Robertson v Bruseli vyhlásil, že odchádzal z včerajšieho rokovania s oveľa väčším optimizmom, ako po summite v Ríme.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...