|
|
| |
|
Dnes je piatok, 4. júl 2008 |

|
|

|
19. jún 2002
|
Pokles populácie a jej vplyv na stabilitu Ruskej federácie
|
Miroslav Neoveský
|
Vo washingtonskom sídle našej rozhlasovej stanice sa pravidelne konajú brífingy a prednášky rôznych hostí a expertov. Posledným z nich bol v minulých dňoch námestník riaditeľa Škótskeho Centra pre medzinárodnú bezpečnosť Dr. Graeme Herd. Témou jeho prednášky bol nevyvážený populačný pokles a jeho vplyv na stabilitu Ruskej federácie. S ďalšími podrobnosťami je pripravený Miroslav Neoveský.
Na úvod svojej prednášky Dr. Herd uviedol, že podľa jeho mienky bude federálna politika Ruska stále väčšmi určovaná „slovanskými záležitosťami“. Za dôvod tohto považuje Dr. Herd skutočnosť, že Ruská federácia ako celok prechádza bezpríkladným poklesom obyvateľstva a zároveň zintenzívňujúcou sa vnútornou migráciou prevažne pravoslávnych Slovanov do Moskvy a jadra európskej časti Ruska. Ostatné územia Ruskej federácie sa nielenže vyľudňujú, ale sa v nich aj drasticky znižuje podiel Rusov na celkovom počte obyvateľov týchto oblastí.
Jedným z dôsledkov tohto vývoja je, že z kruhov týchto prisťahovalcov sa bude zvyšovať volanie po „recentralizácii moci a po znižovaní suverenity alebo autonómie oblastí“. Možno to pozorovať už teraz, osobitne v rokoch od nástupu prezidenta Putina. Veľmi vážnou otázkou podľa Dr. Herda zo Škótskeho Centra pre medzinárodnú bezpečnosť je, „či táto asymetričnosť v politickej reprezentácii nevyústi do radikalizácie neruských častí populácie.“
Rusko bude musieť čeliť aj viacerým bezpečnostným problémom, vyplývajúcim z prudkého demografického poklesu. Hoci prvé sčítanie ľudu od rozpadu Sovietskeho zväzu sa bude konať v októbri tohto roku, tak údaje z prieskumov jednotlivých oblastí, z ministerstiev a ekonomického sektora už naznačujú, že spolu s poklesom populácie kráča ruka v ruke aj pokles kvality a kvalifikácie pracovných síl. Niektorí výskumníci v oblasti zdravotníctva, ako aj medzinárodné zdravotnícke organizácie už dnes hovoria o Rusku ako o „epidemiologickej pumpe“. Osobitne v súvislosti s rastúcim počtom výskytu neliečených ochorení HIV a AIDS, prípadov tuberkulózy, vzdorujúcej antibiotikám, ale aj neinfekčných ochorení dýchacích ciest a krvného obehu.
Podľa Dr. Herda aj zbrojný priemysel Ruska bude stále väčšmi konfrontovaný s nedostatkom kvalifikovaných síl, stále viacej trápených chorobami, nedostatočnou výživou a vzdelaním. Kedysi prosperujúca „sibírska ekonomika“, spočívajúca na vedcoch a odborníkoch usídlených v blízkosti bývalých sovietskych vojenských základní, tiež kolabuje, keďže sa tieto komunity stále viacej vyľudňujú. Podľa dostupných údajov robotník zbrojného priemyslu sa dožíva priemerne 60 rokov, zatiaľ čo vo všeobecnosti sa muži Ruska dožívajú priemerne iba 59-tich rokov.
Ďalším problémom, s ktorým bude Rusko konfrontované, bude nedostatok brancov, ktorých počet so do roku 2015 zníži o celú tretinu. Rusko bude mať teda ťažkosti udržať súčasných milión 200.000 mužov v ozbrojených silách a tak sa bude musieť vláda rozhodovať medzi profesionalizáciou armády na základe dobrovoľnosti a náborom žoldnierov. Podľa Dr. Herda je ruská ekonomika príliš slabá na to, aby mohla podporovať armádu dobrovoľníkov a tak sa môže stať, že sa Rusko bude vo vyššej miere spoliehať na svoje taktické nukleárne zbrane.
Ak sa ale stane „hospodársky zázrak“, tak podľa doktora Herda zo Škótskeho Centra pre medzinárodnú bezpečnosť, by si federálna vláda mohla dovoliť subvencovať znovuosídlenie severných oblastí Ruska a Ďalekého Východu a povzbudiť Rusov, žijúcich v diaspore, k návratu do Ruska. Podľa odhadov ruskej vlády žije v súčasnosti v západných krajinách ilegálne vyše 500.000 Rusov. V súvislosti s dramatickým demografickým poklesom sa to javí len ako kvapka v mori. Nuž, ale keď už neprší, tak nech aspoň kvapká.
Miroslav Neoveský, Washington
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|