Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 4. júl 2008       11. júl 2002 Medzi ruskými analytikmi sa rozširovanie NATO stretáva so skepsou Anna Šišková Plánované rozšírenie Severoatlantickej aliancie sa u niektorých ruských analytikov stále stretáva so skepsou. Vjačeslav Nikonov z Nadácie politika a Sergej Oznobišev z Inštitútu strategického plánovania sú presvedčení o tom, že rozšírenie bude mať zlý dopad pre Rusko aj pre samotnú Aliaciu a že vyústi do nového rozdelenia v Európe. Ich názory, ktoré zaznali počas diskusie s novinármi zaznamenala naša moskovská korešpondentka Francesca Mereu. Do slovenského vysielania jej záznam spracovala Anna Šišková. Na moskovskom ministerstve zahraničných vecí sa vo štvrtok uskutočnilo prvé stretnutie predstaviteľov ministerstva s veľvyslancami zo strategicky dôležitých krajín po 20-tich rokoch. Podľa denníku Izvestija je stretnutie potvrdením novej pro-západne orientovanej politiky Moskvy. Minister zahraničných vecí Igor Ivanov v rozhovore pre Izvestiju v stredu nepriamo, ale jasne naznačil, že Moskva sa nebude pokúšať so Spojenými štátmi súperiť o pozíciu najdôležitejšej veľmoci, ale namiesto toho si pôjde za realistickejšími cieľmi. Treba dodať, že prozápadný postoj prezident Putin zaujal po jedenástom septembri a to aj napriek nevôli ruských armádnych a politických elít. Vjačeslav Nikonov z Nadácie politika, ktorá udržuje úzke vzťahy s Putinovým Kremľom sa však počas stredajšej vyjadroval ohľadom rozširovania Aliancie, predovšetkým o pobaltské krajiny, skepticky. Podľa Nikonova Rusko nemá dôvod takéto rozšírenie podporiť. Odôvodňuje to tým, že ak sa raz „vojnová mašínéria dostane bližšie k vašim hraniciam, nedá vám to pocit väčšej istoty“. Nikonov si myslí, že rozšírenie o pobaltské krajiny nemá žiaden zmysel, keďže ich prijatie oslabí aj Alianciu. „Je evidentné, že rozšírenie alianciu z vojenského hľadiska oslabí. Ak do vojenského bloku prijmete z vojenského hľadiska slabšie krajiny, oslabí sa celá organizácia. To je jeden z dôvodov prečo nechápem, aká bude misia NATO v budúcnosti.“ Nikonov z moskovskej Nadácie Politika vyjadril presvedčenie, že rozšírenie Aliancie povedie k ďalšej izolácii Ruska a následnému vytvoreniu rozdelenej Európy. Zahrnutie bývalých sovietskych republík do Aliancie podľa Nikonova povedie k posilneniu proti- ruských nálad v NATO a následnému poškodeniu vzťahov medzi Ruskom a NATO-m. Rozšírenie údajne novým členom uškodí, pretože stratia svoj „nezávislý hlas“ – podľa Nikonova totiž rozhodnutia nerobí Aliancia, ale Washington. Riaditeľ Inštitútu pre strategické plánovanie Sergej Oznobišev uviedol, že svoju úlohu zohrávajú pri rozširovaní prot-ruské sentimenty. Pripomenul, že ešte v 90-tych rokoch západní politici rozširovanie chápali za hlavnú zbraň zastavenia moskovských imperialistických ambícií. Myslí si, že tieto nálady pretrvávajú dodnes: „Úsilie o členstvo v NATO je u našich pobaltských priateľov spojené s takýmito pocitmi. V súčasnosti vedieme v rámci Baltského fóra rozhovory s Radou o zahraničnej a obrannej politike a na každom takomto stretnutí začne niekto hovoriť o strachu, ktorý vo vzťahu k Moskve stále existuje. Mám taký pocit, akoby sa zastavil čas a na Rusko sa stále pozeralo ako na starý Sovietsky zväz, ako keby stále mohlo niekoho mentálne a fyzicky ohrozovať.“ Takéto obavy sú podľa neho neopodstatnené, keďže Západ je dnes napriek názoru ruských politických a armádnych elít ruským spojencom, čo sa odrazilo na vytvorení Rady NATO – Rusko. Oznobišev považuje Radu za čisto byrokratickú štruktúru, čo mu údajne potvrdila aj odpoveď generálneho tajomníka NATO Georga Robertsona na jeho otázku o tom, ako bude Rada fungovať. Robertsonova odpoveď na moju otázku o fungovaní novej Rady NATO – Rusko a o jej možných rozhodnutiach u mňa spôsobila isté obavy. Nedostal som odpoveď na otázku, namiesto toho som počul 15 minútovú prednášku o perspektívach a víťazstvách demokracie na celom európskom kontinente až po Ural.“ To isté si myslí aj Nikonov z Nadácie politika. „Myslím, si že dohoda o Rade je dobrá, ale zatiaľ ide len o kus papiera. Musím priznať, že som ohľadom Aliancie skeptický, nemyslím si, že Rada NATO-Rusko bude prinášať dobré výsledky. Rusko bude mať možnosť robiť rozhodnutia čo sa týka protiteroristických operácii a v oblasti obmedzovania zbraní hromadného ničenia. Je však zrejmé, že boj proti terorizmu a obmedzovanie zbraní hromadného ničenia nie sú hlavnými problémami európskej bezpečnosti. O dôležitých problémoch sa bude rokovať pri inom stole a bez účasti Ruska.“ Nikonov však zároveň dodal, že spolupráca Ruska s NATO nie je taká dôležitá. Ak vzťahy medzi Alianciou a Ruskom nebudú dobré, nič hrozné sa podľa neho nestane, keďže za dôležitejšie považuje vzťahy Moskvy s jednotlivými členskými krajinami NATO. „Podľa mňa zohráva NATO vo vzťahoch medzi Ruskom a Západom okrajovú úlohu. Nevidím žiaden praktický zmysel tohto partnerstva. “		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...