[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je piatok, 4. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



3. september 2002

Ruské školstvo: Keď učitelia robia nemožné

Ivan Štulajter

Audio: „Máme len veľmi málo na obnovu. Už dlhý čas neprišli do školstva peniaze a zrejme sa tam v dohľadnej dobe ani neobjavia. To najpodstatnejšie – teplo a „svetlo“ je však už zabezpečené, a to znamená, že môžeme pracovať. Kúpili sme kriedu, pretože škola nemôže fungovať bez kriedy. Ak máme kriedu, polovica zápasu je vyhraná.“

Toto je jedna z obvyklých sťažností, aké možno počuť z úst riaditeľov škôl po celom Rusku. Ale nikoho by neprekvapilo, keby sa takéto čosi ozvalo z úst riaditeľa školy na Slovensku. Otázkou však je, či je rovnaká aj realita, ktorú popisujú totožné slová. Ruské štátnej školy rovnako ako väčšina škôl na Východe, ale i v niektorých chudobných štvrtiach Západu, trpia nedostatkom peňazí. Je to viditeľné na prvý pohľad: zašlé fasády, schátralý interiér, slabá vybavenosť učebnými pomôckami. Všetko je však relatívne a nepekný balíček ešte nemusí ukrývať zhnitý obsah, čo platí aj naopak.

Ako však môžu kvalitný vyučovací proces v zložitých materiálnych podmienkach zabezpečiť učitelia s podpriemernými platmi, ktoré navyše občas meškajú? Učitelia v Moskve po prepočte zarábajú približne 125 dolárov, pričom metropola matičky Rusi patrí k najdrahším mestám sveta. Nízke ocenenie učiteľov reflektujú študenti na pedagogických vysokých školách. Polovica z nich vidí svoju budúcnosť čierne, mnohí z nich na kariéru učiteľa radšej rezignujú. Na druhej strane sa však nedá povedať, že by vzdelanie nebolo hodnotou pre verejnosť. Znie to asi paradoxne, ale čosi o tom vypovedá aj veľká frekvencia pokusov korumpovať, na čo sa ponosujú niektorí ruskí učitelia. Podpláca sa kvôli lepším známkam či prijatiu na stredné a vysoké školy.

Prezident Vladimír Putin zaradil reformu ruského školstva medzi priority svojej agendy. Začalo sa pracovať na unifikácii záverečných skúšok na stredných školách a zjednotení testov na prijímacích skúškach na vysoké školy, čo sa nestretáva so všeobecnou podporou. Toto by okrem iného malo mladým ľudom zo vzdialených oblastí Ruska zjednodušiť prístup k vzdelaniu. Diskutované je aj predĺženie školskej dochádzky z 11 na 12 rokov.

Prispievateľka do ruských pedagogických periodík Viktória Molotsová chváli úsilie ruskej vlády vybaviť ruské školy na vidieku výpočtovou technikou, no jej chvála sa týka najmä pedagógov.
Audio:„Materiálny štandard škôl zostal síce rovnaký, ale školy robia kvalitatívne skoky. Ukazujú sa nové programy, zlepšuje sa kvalita výučby. Učitelia robia nemožné.“

Na záver už len všeobecná poznámka, ak učitelia robia nemožné, a vláda urobí aspoň to, čo je možné, existuje šanca na zlepšenie.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print