Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 29. august 2008       10. september 2002 Ani po troch rokoch nie sú výbuchy v ruských mestách objasnené Gabriel Sedlák Rovnako ako pred rokom oplakávali Američania obete útokov na americké mestá, vytrpeli si svoje už o dva roky skôr Rusi, ktorých najbližší prišli o život pri sérii bombových útokov na obytné domy. Ruská vláda z nich vtedy obvinila čečenských teroristov, čo tiež využila ako jeden z argumentov pre začiatok dodnes sa vlečúcej druhej vojny v Čečensku. Útoky na ruské mestá nie sú dodnes objasnené. Smutné udalosti 11. septembra mali paradoxne aj pozitívne účinky. Odsúdenie medzinárodného terorizmu Moskvou prispelo k zblíženiu Ruska so Západom. Avšak napriek podpore boja proti terorizmu, ktorého sa Američanom a spojencom dostalo zo strany Kremľa, sa Západ naďalej snaží posudzovať triezvo „protiterostické akcie“ ruských síl v odštiepeneckom Čečensku. Otázniky sa pritom vynárajú nielen v spojitosti s operáciami na Kaukaze, ale aj s bombovými výbuchmi, pri ktorých pred troma rokmi zahynulo v ruských mestách vyše 300 ľudí. Všetko sa to začalo ráno 8. septembra, keď pri mohutnom výbuchu vežiaka na juhovýchode Moskvy zomrelo 94 osôb. O štyri dni neskôr došlo k explózii na inom mieste ruskej metropoly, o život prišlo 130 ľudí. Oba výbuchy boli súčasťou celej série podobných udalostí. V ich dôsledku sa téma bezpečnosti stala v krajine prioritnou a to bola voda na mlyn vtedajšiemu predsedovi vlády Vladimírovi Putinovi, ktorý volal po efektívnej kontrole federácie. Hoci čečenskí rebeli popierali, že by boli útoky na ruských civilov ich dielom, Putin využil čerstvú vlnu protičečenských nálad na novú vojnu v odštiepeneckej republike. Vtedajší predseda vlády sa stal neskôr jasným víťazom prezidentských volieb. Toľko minulosť. Súčasnosť je taká, že útoky z roku 1999 stále nie sú objasnené. Bývalý minister vnútra Aslambek Aslachanov, ktorý je dnes poslancom Dumy zastupujúcim Čečensko, tvrdí dodnes toto. AUDIO: "Bez toho, aby si vôbec pozreli miesto výbuchu, oficiálni ruskí činitelia oznámili, že to urobili Čečenci a že pri tom použili hexogén, o ktorom nikto nikdy ani len nepočul. O tri dni neskôr som na tlačovej konferencii povedal, že neverím, že to urobili Čečenci. Som presvedčený o tom, že to celé bolo zosnované proti Čečencom a tak sa to aj udialo.“ Hneď po výbuchoch navrhol Aslachanov vytvorenie vládnej vyšetrovacej komisie, čo však Kremeľ úspešne zablokoval. Nečinnosť vlády priviedla viacerých pozorovateľov na myšlienku, že za výbuchmi nestoja čečenskí teroristi, ale Federálna bezpečnostá služba, nástupkyňa KGB, na čele ktorej stál Putin do augusta 1999, kedy sa stal premiérom. Kritici upozorňovali napríklad na to, že ruiny po zrútených obytných blokoch boli odstránené príliš skoro na to, aby bolo možné dokončiť vyšetrovanie. Tieň podozrenia padol na ruské oficiálne miesta aj vďaka udalosti, ktorá sa niekoľko dní po výbuchoch v Moskve odohrala v Rjazani. Obyvatelia obytného domu, ktorí zazreli podozrivé vozidlo, zalarmovali políciu. Tá našla veľké vrecia s bielym práškom, napojené na výbušné zariadenie, ktoré bolo nastavené na pol šiestu nasledujúceho rána. Polícia oznámila, že išlo o hexagén, ktorý bol použitý pri predchádzajúcich výbuchoch v Moskve. Avšak o dva dni neskôr vystúpil v televízii šéf FSB Nikolaj Patrušev a prekvapivo vyhlásil, že vo vreciach bol cukor a všetko to malo byť použité pri cvičení jeho ľudí. Všetky ostatné dôkazy v budove v Rjazani boli vzápätí odstránené. Analytik Vladimír Pribylovskij sa domnieva, že prášok s výbušným zariadením v Rjazani možno naozaj pripravili ľudia z FSB. V skutočnosti tak však podľa neho urobili preto, aby to neskôr mohli úspešne objaviť a v očiach verejnosti sa tak stať úspešnými bojovníkmi proti terorizmu. Hovorí Vladimír Pribylovskij. AUDIO: „Namiesto ocenenia si Federálna bezpečnostná služba vyslúžila kritiku. Doteraz nie je jasné, čo presne sa v Rjazani odohralo. Nechce sa mi ale veriť, že by naozaj chceli vyhodiť budovu do vzduchu.“ Mnohí Rusi majú vážne pochybnosti o oficiánych stanoviskách k udalostiam spred troch rokov. Nerobia si však ilúzie o možnosti úspešne ich objasniť. FSB a ministerstvo vnútra vlani vyhlásili, že vo vyšetrovaní nastal pokrok. Že sú známe všetky osoby, ktoré sa podieľali na útokoch v Moskve, pričom niektoré z nich boli zadržané, a že šesť mužov bolo obvinených v súvislosti s útokom v meste Bujnaksk. Vyšetrovanie ostatných prípadov akoby zamrzlo. Hovorí poslanec za stranu Liberálne Rusko Sergej Jušenkov. AUDIO: „Viac a viac ľudí sa zamýšľa nad tým, čo všetko sú špeciálne služby schopné urobiť, keď neexistuje žiaden systém kontroly, či už parlamentný alebo vládny, a keď tieto špeciálne sily môžu manipulovať verejnou mienkou a ovplyvňovať udalosti s využitím všetkých možných nelegálnych metód podľa ich prestáv.“ Vláda na podobné obvinenia odmieta reagovať, čo na Rusov určite nepôsobí upokojujúco. Jušenkova strana sa napokon rozhodla iniciovať vytvorenie nezávislej komisie, ktorá má preveriť viacero existujúcich verzií bombových útokov. Jušenkov tvrdí, že vládni úradníci robia všetko pre to, aby skomplikovali zhromažďovanie dôkazov. Viacerí členovia komisie kvôli rôznym hrozbám na členstvo v nej rezignovali. Terorizmus odsudzujú štátnici na Západe i v Rusku. Úplne inak však znejú takéto vyhlásenia z úst politikov v štandardne fungujúcich demokraciách a inak v Rusku, ktoré praxou veľakrát nepresvedčilo svet o tom, že mu záleží na živote každého občana.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...