Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       13. september 2002 Prečo Kremeľ odmieta akciu voči Iraku Martin Votruba Americký prezident George Bush sa v prejave v Organizácii spojených národov usiloval presvedčiť takmer výlučne odmietavý svet o nebezpečenstve, aký preň predstavuje Irak. Podľa Busha je známe, že iracký vodca Saddám Husajn sa usiloval vyvinúť zbrane — ako ich americký prezident doslovne pomenoval — hromadného vraždenia aj počas inšpekcií OSN. Nieto teda dôvodu predpokladať, že s tým po ich vypovedaní prestal. Bush uistil Iračanov, že americká politika nie je zameraná proti nim. Washington vie, že pod Saddámom už pridlho trpia. Na pôde OSN americký prezident povedal, že Biely dom bude spolupracovať s jej Bezpečnostnou radou na príprave rezolúcií o Iraku, no dodal, že ak ich Saddámova vláda nesplní, Spojené štáty sú rozhodnuté konať. Po Bushovom prejave pokračuje v diplomatickej aktivite minister zahraničných vecí Colin Powell, ktorý sa stretáva s predstaviteľmi krajín, zastúpených v Bezpečnostnej rade. K najrozhodnejším odporcom zásahu v Iraku tam patrí Rusko s právom veta. Postoj Kremľa môžu ovplyvňovať aj hospodárske súvislosti, ktoré zostávajú mimo diplomatickej diskusie. Popri rozličných strategických a diplomatických argumentoch sa podľa časti amerických odborníkov Kremeľ obáva väčšej otvorenosti irackého trhu po prípadnom americkom zákroku s ohľadom na vlastné zisky. Ruský štátny rozpočet totiž už viacero rokov ťaží z vyšších svetových cien ropy, ktoré by pri uvoľnení jej dodávok z Iraku zrejme poklesli. Kremeľ síce nedávno uzavrel so Saddámom dohodu o dodávkach ropy, keby sa sankcie uvoľnili, ale či by sa ňou cítila zaviazaná nejaká budúca iracká vláda, nie je jasné. Ruskému hospodárstvu by teda skôr prospievalo predlžovanie rokovaní v OSN a zachovanie sankcií voči Iraku, kým z hľadiska Washingtonu a väčšiny krajín sveta by očakávaný pokles cien benzínu a iných ropných výrobkov po prípadnej úspešnej výmene vlád v Bagdade mohol priniesť úľavu v terajších hospodárskych problémoch. Práve otázka, ako zaistiť úspech zákroku, je predmetom americkej politickej diskusie, ktorá na rozdiel od zahraničia s jeho potrebou do veľkej miery súhlasí.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...