Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       25. september 2002 Najviac sa dovolávajú ľudských práv tí, ktorí ich porušovali Valentinas Mite, Peter Gabaľ V pondelok sa v Prahe predbežne skončil súdny proces, intenzívne sledovaný i na Slovensku. Bývalí prominenti československého komunistického režimu Miloš Jakeš a Jozef Lenárt zatiaľ vyviazli bez trestu - hoci o nich môže ešte rozhodovať vyšší súd. V tom istom čase korešpondent Slobodnej Európy zaznamenal snahu Lotyšska, vysporiadať sa súdnou cestou so svojou minulosťou. Až 11 post-sovietskych republík viac či menej dobrovoľne udržiava veľmi pevné a nadštandardné vzťahy so súčasnou Ruskou federáciou a kľúčové roly v nich hrajú bývalí komunisti, zväčša na postoch najvyšších. Za presný opak možno s trochou zjednodušenia označiť tri pobaltské republiky. Estónsko, Litva a Lotyšsko, orientované na severnú Európu a Spojené štáty, sú nádejnými kandidátmi na členstvo v NATO. A medzi dôležité charakteristiky týchto troch krajín patrí aj snaha odhaliť a odsúdiť bývalých dôstojníkov a vysokých predstaviteľov tajných služieb, ktorí sa pred pol storočím podieľali na početných vraždách a deportáciách obyvateľov v rámci vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Najďalej v tomto smere pokročilo Lotyšsko. Poslednou ilustráciou tejto skutočnosti je prípad bývalého dôstojníka sovietskej tajnej služby Nikolaja Larionova. Tohoto etnického Rusa, ktorý žije v Lotyšsku, prokuratúra obvinila z genocídy lotyšského národa. Podľa obvinenia je podozrivý, že sa podieľal na deportáciách Lotyšov na Sibír. V 40. rokoch minulého storočia nechal Stalinov režim násilne presídliť asi 50 tisíc Lotyšov. tisíce z nich našlo v sibírskych táboroch smrť. Dnes 81-ročný Larionov je v poradí už piatym obvineným v súvislosti so zločinmi komunizmu spáchanými najmä v období po II. svetovej vojne. Vyšetrovanie sa vedie v ďalších desiatkach prípadov. S veľkou nevôľou zareagovalo Rusko. Minulotýždňové vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí tvrdí, že Lotyšsko stíha bývalých dôstojníkov pre plnenie ich služobných povinností, ale že ich nemožno obviniť pre činnosť, ktorá nebola trestná podľa vtedy platných zákonov na území krajiny. Vyhlásenie dokonca tvrdí, že lotyšské súdnictvo pred očami civilizovaného sveta opäť raz demonštruje nerešpektovanie všeobecne záväzných medzinárodných noriem. Ruské vojenské noviny Krasnaja zvezda, ktoré publikovali toto beztak ostré vyhlásenie, k nemu ešte pridali úvahu o hone na čarodejnice a poukázali na to, že väčšina obvinených sú etnickí Rusi. Noviny preto vyzývajú k zásahu organizácie pre ochranu ľudských práv. Podľa riaditeľa Lotyšského centra pre ľudské práva a etnické štúdie Nilsa Muiznieksa však národnostná otázka nehrá v týchto prípadoch rolu: AUDIO: "Niektorí ľudia sa pýtajú, či to nie sú etnicky motivované procesy. Treba preto pripomenúť, že prvým človekom, odsúdeným a uväzneným za zločiny proti ľudskosti, bol Alfons Noviks, ktorý bol koncom 40. rokov námestníkom komisára pre zahraničné veci. A bol to Lotyš." Navyše, dodáva Muiznieks, zločiny proti ľudskosti majú byť potrestané bez ohľadu na to, v mene akej ideológie boli spáchané. S lotyšským aktivistom však súhlasí aj Sergej Kovaľov – bývalý sovietsky disident, dnes poslanec ruského parlamentu a riaditeľ moskovského Inštitútu pre ľudské práva. Podľa jeho názoru vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí je cynické. Kovaľov odmieta slová o retroaktívnom stíhaní skutkov, ktoré neboli trestné, pretože deportácie vo vtedajšom Sovietskom zväze neboli nikdy legálne. AUDIO: "Tento postoj ruského ministerstva zahraničných vecí je jednoducho neprijateľný, je to priam výsmech. A jeho úradníci to dobre vedia. Na ministerstve sú veľmi kvalifikovaní právnici, ktorí veľmi dobre rozumejú kauze. Toto je postoj, ktorý by sa dal nazvať štátnym egoizmom, ktorý hovorí: to sú naši, budeme ich brániť." Potrestaní majú byť preto podľa Kovaľova nielen tí, čo nezákonné nariadenia vydávali, ale aj tí, ktorí sa nimi riadili. A na lotyšské procesy sa dokonca díva ako na pozitívny príklad pre Rusko AUDIO: "Procesy tohto druhu môžem len privítať. Keby sa také niečo podobné odohralo v samotnom Rusku, z môjho pohľadu by to znamenalo prvý krok k ozdraveniu spoločnosti." K spomínaným hlasom sa pridáva i Vladimír Rezun. Bývalý dôstojník sovietskej vojenskej rozviedky pred viac ako 20 rokmi dezertoval na Západ, kde publikoval množstvo článkov a kníh o sovietskych tajných službách. Širšia verejnosť ho pozná pod autorským pseudonymom Viktor Suvorov. Podľa neho argumenty o zákonnosti vtedy spáchaných skutkov neobstoja. AUDIO: "V žiadnom inom normálnom demokratickom štáte kdekoľvek na svete neexistovala podobná organizácia, ako KGB. To bola organizácia, ktorá potláčala vlastných ľudí." Vladimír Rezun striktne odmieta ruské argumenty o tom, že prípady spred 50ich rokov sú dávna minulosť a že asi 80-roční obvinení sú na procesy príliš starí. AUDIO: "Uplatnenie premlčacej lehoty by bolo čosi odporné. Títo bývalí dôstojníci KGB nepremýšľali o ľudských právach, keď zabíjali ľudí – vrátane starcov a detí. A teraz hovoria o premlčacej lehote." V akej dôkaznej situácii bude lotyšská prokuratúra a ako procesy dopadnú nemožno teraz predvídať. Možno si však všimnúť jednu nápadnú podobnosť, ktorá spája dôstojníkov KGB s bývalým šéfom československej ŠtB Alojzom Lorencom: najviac sa dnes svojich ľudských práv dovolávajú tí, ktorí ich kedysi tak bezostyšne porušovali.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...