Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       4. október 2002 Európska únia navrhuje „Kaliningradský pas“ Ivan Štulajter Začiatkom týždňa sa v Bruseli uskutočnilo stretnutie ministrov zahraničných vecí členských štátov Európskej únie. Okrem otázky Medzinárodného trestného tribunálu reč bola aj o probléme, ktorý už dlhšiu dobu komplikuje vzťahy medzi Ruskom a úniou – ide o Kaliningrad. Na úvod niekoľko základných zemepisných, historických a politických informácií. Je to zhruba miliónová enkláva pri Baltickom mori, ktorú Rusko považuje za svoje územie. Získalo ju za Stalina ako vojnovú korisť a využívalo hlavne ako vojenskú základňu. Po páde železnej opony a rozpade Sovietskeho zväzu zostal ekonomicky zaostalý Kaliningrad vklinený medzi Litvu a Poľsko bez priameho kontaktu s Ruskom po súši. Problém komplikovaného spojenia medzi enklávou a materskou krajinou v súčasnosti rieši bezvízový styk s Litvou. Litva však patrí medzi horúcich kandidátov na vstup, z čoho vyplýva, že existencia bezvízového styku sa po vstupe stane neudržateľnou, a to zvlášť po zavedení schengenskej nepriepustnej hranice. Rusko, obávajúc sa aj kaliningradského separatizmu, už celé mesiace vyvíja na Brusel diplomatický nátlak, aby voči obyvateľom enklávy urobil výnimku. Európska únia však na výnimky nemá veľkú chuť. Napriek tomu zhruba pred dvoma týždňami vyrukovala s kompromisným návrhom, aby bol častým cestovateľom medzi Ruskom a Kaliningradom vystavený takzvaný „Kaliningradský pas“. Minister zahraničných vecí predsedajúceho Dánska, Per Stig Moeller, v tejto súvislosti vyhlásil, že akékoľvek rozhodnutie musí byť v súlade s právom Európskej únie a musia ho akceptovať nový členovia únie a medzi nimi Litva: Audio: „Toto riešenie by malo byť v súlade s európskym právom, nemalo by vytvárať prekážky kandidátskym krajinám pristúpiť na schengenský hraničný režim a malo by byť výsledkom dohody s nimi.“ Výsledná dohoda Európskej únie v otázke Kaliningradu vychádza teda z návrhu komisie, hovoriacom o špeciálnom „Kaliningradskom pase“. Rusku - podľa predchádzajúcich vyhlásení premiéra Michaila Kasjanova - sa však takéto riešenie nepáči. Neprešiel ani návrh Francúzska, Talianska, Španielska a Grécka, aby únia preskúmala možnosť rýchlej, neprerušovanej vlakovej linky medzi Ruskom a Kaliningradom, a to ešte pred vstupom Litvy do únie. Podľa pozorovateľov bol za týmito snahami o väčší komfort cestovania ruský lobing, ktorý vyvrcholil víkendovým telefonátom ruského prezidenta Vladimíra Putina jeho francúzskemu náprotivku Jacquesovi Chiracovi. Bez ohľadu na ruský tlak stanovisko Európskej únie vo veci Kaliningradu a bez ohľadu na nejasnosti okolo administratívy, ktorú si vynúti vydávanie „Kaliningradských pasov“, jasnejšie je v otázke, že akékoľvek rozhodnutie únie musí byť prijateľné pre Litvu. Hovorí komisár Európskej únie pre vonkajšie vzťahy Chris Patten: Audio: „Nemáme žiadne pochybnosti, že táto otázka je v rukách suverénnej litovskej vlády. Sú to otázky, ktoré chceme diskutovať s Litvou. Myslím si, že naša rokovacia pozícia je jasná. Špeciálne vlakové spojenie môže prichádzať do úvahy až po vypracovaní štúdií a až po rozšírení únie.“ Ako v tejto súvislosti dodáva bruselský korešpondent Slobodnej Európy Ahto Lohjakas, tohtotýždňová ministerská dohoda je nepriamo v rozpore s nedávnym vyhlásením predsedu Európskej komisie Romana Prodiho, podľa ktorého rozšírenie únie nemôže pokračovať bez vyriešenia otázky Kaliningradu. V záverečnom komuniké totiž ministri zahraničných vecí členských štátov únie uviedli, že konečné rozhodnutie musí zabrániť krokom, ktoré by mohli prekaziť úspech rozširovacieho procesu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...