|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|

|
4. október 2002
|
Voľby v Lotyšsku by mali potvrdiť cestu do NATO a EÚ
|
Gabriel Sedlák
|
V sobotu sa v Lotyšsku, jednej z troch postsovietskych pobaltských republík, uskutočnia parlamentné voľby. Hoci zďaleka nie sú zahraničím tak ostro sledované ako tie nedávne na Slovensku, je zaujímavé priblížiť si situáciu v krajine, ktorá, rovnako ako Slovensko, čaká na vstup do NATO i Európskej únie.
Po dvanástich rokoch samostatnosti vstupuje Lotyšsko do záverečnej fázy vstupných rozhovorov s Európskou úniou a pozvánku na vstup očakáva takisto od novembrového summitu NATO v Prahe. Do euroatlantických štruktúr by Lotyšsko malo vstúpiť bok po boku s ďalšími dvoma pobaltskými postkomunistickými štátmi, Estónskom a Litvou. Táto trojica vidí vzhľadom na dlhé desaťročia pod sovietskou nadvládou predovšetkým v členstve v Atlantickej aliancii garanciu svojej bezpečnosti.
Od volieb, v ktorých iba zhruba poldruha milióna voličov zvolí sto poslancov, sa neočakávajú žiadne prevratné zmeny. Hlasovanie by malo potvrdiť úspešne naštartované západné smerovanie a pri kormidle by naviac mali zostať strany pravého stredu. Možno aj preto, že ľavicové strany sú v Lotyšsku spájané s proruskou politikou. A prosté počty hovoria, že Rusi, hoci tvoria takmer tretinu populácie, sú jednoducho v menšine. Mnohí z nich naviac nemajú lotyšské občianstvo, takže nebudú hlasovať.
Posledné predvolebné prieskumy ukazovali, že tri strany majú šancu získať 15 až 20 percent voličských hlasov. Popri ľavicovom bloku Za ľudské práva v zjednotenom Lotyšsku sú to dve strany pravého stredu: ľudovci expremiéra Andrisa Škeleho, ktorí sú dnes vo vládnej koalícii, a iba začiatkom tohto roka založený Nový čas. O subjekte, na čele ktorého stojí bývalý šéf lotyšskej centrálnej banky Einars Repše, hovorí Aigars Freimanis, šéf Lotyšských faktov, skúmajúcich verejnú mienku.
AUDIO: „Táto strana tiež tvrdí, že má najpravicovejší ekonomický program. Je veľmi ťažké zistiť, čím sa táto strana odlišuje od ostatných. Hlavný rozdiel, na ktorom jej líder trvá, je ten, že bude bojovať proti korupcii.“
Analytik Janis Ikstens však spochybňuje aj tento pilier Repšeho strany, keď porovnáva programy ľudovcov a Nového času.
AUDIO: „Obe tieto strany chcú bojovať proti korupcii a zlepšiť výber daní, či reformovať zdravoné poistenie. Odlišnosť medzi nimi je teda v osobách.“
Bývalý šéf centrálnej banky Repše vyhlasuje, že jeho Nový čas nevytvorí koalíciu so žiadnou s vládnych strán, pretože sa vraj zdiskreditovali. Tu pripomeňme, že Lotyšská cesta súčasného premiéra Andrisa Berziňša nemá vzhľadom na prieskumy parlamentnú budúcnosť istú. Ak by však v prípade volebného úspechu Repše trval na odmietaní súčasných vládnych strán, mohlo by sa mu stať, že nevytvorí väčšinovú koalíciu. S tretím z favoritov volieb – blokom Za ľudské práva v zjednotenom Lotyšsku – totiž nechce spolupracovať žiadna z rozhodujúcich strán. O tomto subjekte hovorí analytik Aigars Freimanis.
AUDIO: „Je to strana podporovaná hlavne lotyšskými občanmi nelotyšského pôvodu. Jej líder Janis Jurkans bol začiatkom deväťdesiatych rokov lotyšským ministrom zahraničných vecí. A čo je veľmi dôležité, súčasťou tejto koalície je aj líder komunistov Alfreds Rubiks.“
Freimanis pripomína, že ľavica je v Lotyšsku spájaná s proruskou politikou. Ruský prezident Vladimír Putin prijal nedávno v Kremli lídra spomínaného bloku Janisa Jurkansa. On a jeho ľudia odmietajú vstup do NATO, presadzujú ruštinu ako druhý štátny jazyk a lotyšské občianstvo pre všetkých obyvateľov krajiny. Toto všetko väčšinové obyvateľstvo Lotyšska odmieta. Samostatnosť a integrita im, zdá sa, aj po viac ako desiatich rokoch leží na srdci rovnako ako pomerne ťažké sociálne podmienky, ktoré v postsovietskom svete inými ani byť nemôžu.
Predseda Európskej komisie Romano Prodi včera vyjadril presvedčenie, že členstvo Lotyšska v Európskej únii pomôže krajine stabilizovať vzťahy s Ruskom. To, že spolupráca Lotyšska so Západom môže pozitívne ovplyvniť rusko-lotyšské vzťahy, dokazuje napríklad tento fakt: tohto roku na jar zrušil parlament v Rige povinnosť uchádzačov o poslanecký mandát dokazovať znalosť lotyšského jazyka až na nátlak NATO. A zmiernené boli aj podmienky jazykovej skúšky, ktorá je podmienkou pre získanie lotyšského občianstva.
Čím menej budú pobaltské krajiny „dráždiť“ Moskvu, tým skôr sa môžu stať pre Rusov v rôznych oblastiach pozitívnym príkladom. Nepochybne väčší dojem na nich urobí kultivácia spoločnosti, prebiehajúca na postsovietskom území ako v nejakej inej bývalej komunistickej krajine. V tomto zmysle napríklad víta bývalý ruský disident Sergej Kovaľov dnešné lotyšské súdne procesy s bývalými príslušníkmi KGB, ktorí sa po vojne podieľali na deportáciách a likvidácii Lotyšov.
AUDIO: „Ja takéto súdne procesy vítam. Ak by sa čosi také odohrávalo v Rusku, bolo by možné to nazvať prvým krokom k duchovnej očiste spoločnosti.“
A o tom, že spomínané procesy nie sú protiruským aktom lotyšskej odplaty, svedčí fakt, že prvým, kto bol za pol storočia staré zločiny proti ľudskosti odsúdený, bol Lotyš Alfons Noviks. Takto fungujúca spravodlivosť si zaslúži pozornosť nielen v Moskve, ale aj v strede Európy.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|