Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       17. október 2002 Rokovania o Kaliningrade pokračujú - výsledok je v nedohľadne Jaroslav Rozsíval V Moskve dnes pokračovali rokovania predstaviteľov EÚ a Ruska o budúcnosti kaliningradskej enklávy. Šéf zahraničnej politiky Únie Javier Solana a dánsky minister zahraničných vecí Per Stig Moeller hovorili o možnostiach riešenia pohybu ruských občanov cez budúce územie EÚ so šéfom ruskej diplomacie Igorom Ivanovom. AUDIO: “Jestvujú určité rozpory, ale dúfame, že keď budú rozhovory pokračovať v rovnako konštruktívnom duchu a my pevne veríme, že sa tak stane – budeme nakoniec schopní dosiahnuť obojstranne akceptovateľné riešenie.“ Povedal ruský minister zahraničných vecí Igor Ivanov na okraj dnešných moskovských rokovaní medzi predstaviteľmi EÚ a Ruska o Kaliningrade. Bohužiaľ, podobne bezobsažné vyhlásenia počúvajú frustrovaní obyvatelia tejto pobaltskej enklávy už niekoľko mesiacov – a to napriek tomu, že o probléme cestovania ruských občanov, žijúcich v Litvou a Poľskom obkľúčenej oblasti, sa intenzívne rokuje na najvyšších politických miestach. Obyvatelia Kaliningradu môžu zatiaľ cestovať do Ruska bez víz, ale podľa Viľňusu sa bezvízový prechod ruských občanov cez litovské územie skončí 31.decembra tohto roku. Málokto si dnes uvedomuje, že problém, ktorý sa zdá byť iba regionálnym gordickým uzlom, je v podstate problémom celej povojnovej Európy – tej Európy, ktorá už najmenej 50 rokov mlčí o probléme hraníc, narysovaných na povojnovom zelenom stole víťazných mocností: z nich najvýznamnejšie slovo mal vtedy, zdá sa, Stalinov Sovietsky zväz. Ten nielenže bez slova anektoval veľké časti predvojnového Poľska, Československa, či Rumunska, ale privlastnil si aj strategicky významnú enklávu Nemeckej ríše, kedysi východopruský Koenigsberg: Sovietske úrady tamojších nemeckých obyvateľov, ktorí nestihli utiecť, deportovali a celú oblasť vyhlásili za súčasť Ruskej federácie. Ruská vláda však svojim rozhodnutím ponechať Kaliningrad pod priamou kontrolou Moskvy vytvorila pre obyvateľov tejto časti krajiny pascu vo forme možného vzniku železnej opony. Tá by sa v dohľadnom čase mohla zdvihnúť pozdĺž celej suchozemskej kaliningradskej hranice. Poľsko a Litva by sa totiž od roku 2004 mali stať členmi Európskej únie, a tá si vonkajšie hranice svojho územia chráni všetkými dostupnými štandardnými opatreniami, vrátane vízovej povinnosti pre obyvateľov niektorých susedných štátov. K tým by od roku 2004 mohlo patriť aj Rusko. Obyvatelia Kaliningradu by tak pre cestu do Ruska a späť potrebovali víza. S tým však nesúhlasí Moskva, ktorej predstavitelia začali o celej záležitosti rokovať s EÚ už pred niekoľkými mesiacmi. Návrhy striedali návrhy a tvrdšie postoje si vymieňali pozície s kompromismi. Lenže – ani po utorkovom stretnutí predsedov ruského, poľského a litovského parlamentu na pôde Európskeho parlamentu sa postoje zúčastnených strán nepriblížili a rozporuplné predstavy o riešení celého problému zostali takpovediac opäť iba na papieri. Litva dokonca medzitým začala pochybovať o možnosti akceptovať návrh na zavedenie tzv. kaliningradských pasov (s ktorými by obyvatelia enklávy mohli cestovať do Ruska bez víz), a to kvôli obavám, že by to ohrozilo jej budúce členstvo v šengenskej dohode, umožňujúcej voľný pohyb osôb na území jej signatárov. Potvrdil to aj predseda litovského parlamentu Arturas Palauskas, ktorý v utorok vyhlásil: AUDIO: „10. októbra prijal litovský parlament rezolúciu o Kaliningrade. V nej sa špeciálne uvádza aj to, že litovská vláda má o celej záležitosti rokovať pod podmienkou, že tzv. kaliningradské pasy by boli platné na celom území EÚ.“ Litovskí diplomati majú pritom vážne pochybnosti, či sa problém Kaliningradu podarí vyriešiť do konania kodaňského summitu EÚ a Ruska v novembri tohto roku. Je však možné, že pod tlakom času a iných problémov, súvisiacich s rozšírením EÚ smerom na Východ, sa napokon obom stranám podarí dosiahnuť určitý kompromis. Je paradoxom Európy 21.storočia, že takmer 40 ročný problém rozdeleného Berlína vystrieda napokon problém izolovaného Kaliningradu. Obe tieto miesta sú dodnes živými pamätníkmi druhej svetovej vojny a jej pre Európu neraz tragických následkov. Medzi tie najtrvalejšie z nich patrí aj naďalej – nedôvera.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...