Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 2. december 2008       24. október 2002 Pozadie drámy v moskovskom divadle Oľga Štefucová Situácii v Čečensku venujú už roky pozornosť aj desiatky mimovládnych medzinárodných organizácií, ktoré v tomto regióne monitorujú porušovanie ľudských práv. Aktivista jednej z nich - organizácie MEMORIAL, ktorá okrem toho pomáha aj pri vyhľadávaní unesených občanov v Čečensku - Tangiev SHAMSUDIN je v týchto dňoch na pozvanie občianskeho združenia "Ľudia v ohrození" v Bratislave. Oľga Štefucová využila jeho prítomnosť na nasledujúci rozhovor. RFE: "Dráma, ktorá sa začala v stredu večer odvíjať v jednom z moskovských divadiel má korene v druhom ozbrojenom konflikte medzi Čečencami, ktorí bojujú za odtrhnutie od Moskvy a ruskými ozbrojenými silami. Pán Shamsudin, podstata tohto vojenského konfliktu? T. Shamsudin: Podstata konfliktu spočíva vlastne v bojových zrážkach medzi ozbrojenými zložkami ruských síl a čečenskými povstalcami. Ako je známe, v roku 1991, keď sa dostal k moci Džochar Dudajev, vyhlásili v Čečensku samostatnú republiku. Samozrejme základ celého konfliktu možno vidieť v tom, že po vyhlásení samostatnosti Čečenskej republiky Moskva na to reagovala nesúhlasom, pretože základom moskovskej politiky je celistvosť Ruskej federácie a ak by povolili vlastne Čečensku odtrhn úť sa od Ruskej federácie, bolo by to akýmsi znakom súhlasu aj pre ostatné krajiny, ako je Baškirsko, Tatarstan a iné krajiny. Takže základom bolo vlastne zachovanie celistvosti Ruskej federácie. RFE: V súvislosti so situáciou v Čečensku Moskva označuje tento konflikt ako vlastne jej boj proti čečenským teroristom. Svetové agentúry však už roky prinášajú správy o porušovaní ľudských práv v tomto regióne? T. Shamsudin: Áno. Na samom začiatku tohto konfliktu bolo pomenovanie, že ide o antiteroristickú operáciu, ktorá samozrejme mala podľa zákonov Ruskej federácie vychádzať vlastne z medzinárodných pravidiel vedenia antiteroristických operácií. Ale podľa skúseností a podľa situácie, aká je teraz v Čečensku ide o otvorený ozbrojený boj medzi dvoma ozbrojenými zložkami, čo podľa všetkých predpisov možno otvorene nazývať vojnou, ktorá má dosah na medzinárodnú spoločnosť. Takže výhoda vlastne tohto označenia "antiteroristická operácia" spočívala hlavne v tom - čo využívala ruská vláda - že nemuseli vyhlásiť mimoriadny stav a vojnový stav, ktorý by sa už samozrejme dotýkal aj medzinárodného spoločenstva. Ale vláda vyhlásila len antiteroristickú operáciu, na čo samozrejme nepotrebovala súhlas celého parlamentu, pretože hrozilo, že parlament by s tým nesúhlasil. RFE: Vráťme sa k tej aktuálnej situácii v Moskve, ako ju pán Shamsudin hodnotíte Vy? Môžu teroristi, ak dali tú podmienku, že do týždňa, do siedmych dní má Moskva ukončiť vojnový konflikt v Čečensku, siahnuť aj k tomu krajnému riešeniu, ktorým sa vlastne vyhrážajú? T. Shamsudin: Chcel by som samozrejme veriť, že títo ozbrojenci v Moskve zostanú rozumní, ale podľa informácií, ktoré ste mi aj Vy potvrdili, sa medzi nimi nachádzajú aj ženy vdovy, ktoré vo vojne stratili všetko a sú odhodlané na všetko. Napriek tomu si myslím, že násilie sa nedá riešiť násilím. A samozrejme otázka, alebo úloha číslo jeden je v tom, že treba dostať týchto rukojemníkov živých a bez nejakého poškodenia na zdraví. RFE: Akú šancu má podľa Vás armáda a tie policajné zložky okolo divadla zlikvidovať celú túto akciu? Alebo teda opýtam sa tak, či podľa Vášho názoru by tie zložky mali zasiahnuť, alebo tú situáciu majú nechať v pokoji? T. Shamsudin: Máme tu jasný príklad aj z minulosti, akúsi paralelu, keď takýto povstalec Basajev, ktorý mal so sebou skupinu ozbrojencov, vzal rukojemníkov v Buďonnovskom v nemocnici a vtedy vlastne takéto ozbrojené zložky dostali jasný príkaz odkryť paľbu na túto nemocnicu. Nedaj Boh a ja dúfam, že to nebude tak aj v tejto situácii. Podľa zákona, ktorým sa riadia tieto antiteroristické operácie a ktorým sa musí riadiť aj táto antiteroristická skupina ALFA, je v prvom rade zabezpečiť bezpečnosť rukojemníkov a až potom vlastne chytiť túto bandu teroristov. Napriek tomu mám nádej, že ruská vláda a politici urobia všetko pre to, aby týchto rukojemníkov vyslobodili zdravých a živých. RFE: Ako sa podľa Vás zachová v tejto situácii prezident Putin? T. Shamsudin: Podľa môjho názoru myslím si, že prezident Putin bude v tomto tvrdou rukou dosahovať vlastne to, čo mu ukladá zákon, to znamená vyslobodiť tých rukojemníkov. Ale tiež je jasné, že nejaké rozhovory s teroristami neprichádzajú do úvahy."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...