Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 29. august 2008       25. október 2002 Čečenské komando v Moskve pohrozilo, že začne popravovať rukojemníkov Daniel Raus Kríza v moskovskom divadle pokračuje. Čečenské komando tam už druhý deň zadržiava stovky ľudí a nič nemení na svojej požiadavke, aby sa ruské jednotky do týždňa stiahli z Čečenska. Únoscovia hrozia, že zajtra ráno začnú popravovať rukojemníkov. „Zastavte vojnu v Čečensku“, skandujú demonštranti v Moskve. Bolo ich asi 70 a väčšinou išlo o príbuzných rukojemníkov, ktorých zadržiava čečenské komando v budove divadla. Možno povedať, že demonštráciu si vynútili únoscovia, ktorí žiadali rukojemníkov, aby telefonovali svojim blízkym a vyzvali ich na protestné akcie. Jednou z nich bola žena, ktorá hovorila s redaktormi našej rozhlasovej stanice a predstavila sa ako Elena: AUDIO: „Chceme, aby ľudia prišli a žiadali prijatie rozhodnutia o stiahnutí jednotiek z čečenského územia, aby sme mohli byť prepustení. Prosíme našich drahých a každého, komu nie sme ľahostajní, aby dnes prišli. Teraz je osem hodín ráno, a my prosíme ľudí, aby prišli o deviatej alebo o desiatej, pretože cítime, že už nemáme veľa času“. Po tom, čo komando prepustilo 8 detí, zostáva situácia v divadle napätá. Čečenci pohrozili, že zajtra o šiestej ráno moskovského času, teda o 8-ej hodine nášho času, začnú popravovať rukojemníkov. Už predtým vyhlásili, že každú hodinu zabijú desiatich. Ich vodca Movsar Barajev medzičasom poprel ruské obvinenia, že ich akcia bola plánovaná v zahraničných centrálach. Pre ruskú stanicu NTV povedal, že akciu dlho plánovali, divadlo viackrát navštívili a vopred pripravili videokazetu, na ktorej vysvetlili svoje motívy. Túto kazetu dali arabskej stanici Al-Džazíra, ktorá ju v noci odvysielala. Rozhovor s Barajevom však neodvysielala ruská televízia NTV. Úrady to rezolútne zakázali. Príslušné ministerstvo vydalo dokonca vyhlásenie, v ktorom zakazuje novinárom vysielať vyjadrenia únoscov. Kto by to porušil, prestane vysielať. Teda faktická cenzúra. Osobitný reprezentant čečenského prezidenta Aslana Maschadova, Ahmed Zakajev, poskytol našej stanici rozhovor, v ktorom sa od komanda dištancoval. Snažil sa však súčasne vysvetliť motívy únoscov: AUDIO: „Zadržanie rukojemníkov v budove divadla je zúfalým činom Čečencov, ktorí urobili extrémny krok, pretože nevidia východisko zo súčasnej situácie. Sú to ľudia, ktorí stratili svojich príbuzných, priateľov, ľudia, ktorí už nemajú čo stratiť. Podľa nás sú oni aj ľudia, ktorých zadržiavajú, rukojemníkmi Ruskej politiky voči kaukazským národom“. Ruské vedenie tvrdí, že akcia má požehnanie čečenského vedenia. Odvoláva sa pritom na videokazetu únoscov, ktorí povedali, že konajú na rozkaz doslova „veliteľa čečenskej armády“. Pozorovatelia ale s uvedenou interpretáciou nesúhlasia a upozorňujú na spory medzi klanom šéfa komanda a oficiálnym čečenským vedením. Movsar Barajev je totiž synovcom generála Arbiho Barajeva, ktorého ruskí vojaci minulý rok v júni zabili. Práve jeho ale ešte predtým prezident Maschadov degradoval na obyčajného vojaka. Ruské vedenie tvrdí, že chce s únoscami ďalej rokovať. Sľubuje im, že si zachránia životy, ak všetkých rukojemníkov prepustia. Objavili sa úvahy o tom, že by mohli odísť do tretej krajiny. Minister vnútra Boris Gryzlov ale uznáva, že čas sa kráti: AUDIO: „Situácia s rukojemníkmi je ťažká. Je problém s jedlom a pitnou vodou. Niektorí potrebujú lekárske ošetrenie, ktoré nemajú“. Dnešná noc alebo zajtrajšie ráno teda môžu byť rozhodujúce, najmä ak by komando neustúpilo od rozhodnutia začať popravy rukojemníkov. Ľudia v divadle a ich príbuzní sa pritom boja, že sa môže zopakovať tragédia z juhoruského mesta Buďonovsk, kde pred siedmimi rokmi obsadili čečenskí vojaci veliteľa Basajeva nemocnicu. Pri nasledujúcom zákroku ruských síl zahynulo napokon 150 ľudí. Smutné finále v moskovskom divadle môže dopadnúť ešte horšie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...