Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       28. október 2002 Zásah špeciálnych ruských jednotiek v moskovskom divadle terčom kritiky Anna Šišková Nad rukojemníckou drámou v Moskve, ktorú v sobotu ráno náhle ukončil zásah špeciálnych ruských jednotiek, sa vznáša ťažoba rozporuplných pocitov. Štátom kontrolované médiá a ruskí predstavitelia hovoria o úspechu. Ľudia a svetové médiá uvažujú nad nejasnosťami zásahu – predovšetkým nad typom plynu, ktorý bol pri ňom použitý. Po sobotňajšom zásahu ruských špeciálnych jednotiek, ktorý po takmer 58-ich hodinách ukončil drámu stoviek zadržiavaných rukojemníkov čečenskými ozbrojencami sa v Rusku rozhostila eufória. Štátne médiá informovali o bezprecedentnom úspechu jednotiek, ktoré zachránili viac ako 700 rukojemníkov, zneškodnili skupinu čečenských ozbrojencov a navyše zabránili výbuchu budovy. Ruský prezident Vladimír Putin v prejave nešetril slovami chvály na adresu tých, ktorý zásah organizovali: „Podarilo sa nám niečo dosiahnuť niečo takmer nemožné – zachrániť stovky, stovky ľudí. Potvrdili sme, že Rusko nie je možné dostať na kolená.“ Zbežne to vyzerá skutočne na hrdinský príbeh, keby neexistovalo povestné ale... Nasledujúcu nahrávku získala rozhlasová stanica Echo Moskvy v momente, keď jednotky začali do divadelnej sály púšťať plyn, ide o rozhovor s jednou z rukojemníčiek: REDAKTOR: „Môžete nám povedať, čo je to za plyn? Je to slzný plyn? Čo sa deje s ľuďmi? Vidíte to? Počujete to?“ RUKOJEMNíčKA: „Prosím Vás, ja neviem. Vidíme to, cítime to, dýchame cez oblečenie.“ Výstrely boli prvým náznakom, že špeciálne jednotky vnikli do divadla v snahe drámu skončiť. Tá však potom pokračovala vonku. Rusko sa v priebehu soboty začínalo koncentrovať nie na množstvo zachránených, ale na počet obetí, ktoré si zásah špeciálnych síl vyžiadal medzi rukojemníkmi. Predbežné správy hovorili o tom, že zomrelo asi 30 rukojemníkov, postupne však ich počet rástol. Minister vnútra uviedol, že zomreli na následky šoku, vyčerpania, depresie a následkom zlyhania srdca. Výsledok akcie ruského komanda začínal vyzerať čoraz pochmúrnejšie. Stovky ľudí boli hospitalizované v nemocniciach, ich príbuzní o nich nič nevedeli, ani o pôvode ich zranení a ani to, kde ležia. V pondelok ruskí lekári informovali, že v divadle zahynulo najmenej 117 rukojemníkov, len jeden následkom streľby. U ostatných obetí hlavný moskovský lekár Seltsovsky konštatoval smrť následkom otravy plynom. Stovky ľudí naďalej zostávajú v nemocniciach, stav asi 45-tich osôb je kritický. Putin sa ospravedlnil a požiadal svojich spoluobyvateľov o odpustenie za obete, televízne zábery zúfalých príbuzných, ktorých tlačí od brán nemocníc polícia, však jeho imidž len ťažko napravili. Hlavnou otázkou momentálne je, aký plyn ruské úrady nakázali pustiť ventilovými šachtami do divadla... Oficiálne v pondelok Moskva vyhlásila, že ide o bežný anesteziologický plyn používaný pri operáciách, odmietla ho však špecifikovať, a to aj napriek urgentným požiadavkám zahraničia. Viacerí zahraniční lekári však uvádzajú, že plyn používaný pri anestézii by nespôsobil také obete na životoch. Niektorí odborníci na chemické a biologické zbrane naznačili, že by Rusi mohli použiť nervovo paralytickú chemickú látku BZ. Tá je na zozname zakázaných chemických zbraní, čo by mohlo sčasti vysvetľovať neochotu Moskvy čokoľvek povedať. Hovorí odborník na chemické zbrane, toxikológ Alistair Hay z univerzity v anglickom Leeds: „Agent - BZ bol vyvinutý v 60-tych rokoch pre použitie na bojisku. Mal dezorientovať vojakov, aby stratili orientáciu. Funguje to, ale za mimoriadne nízkej koncentrácie, je však známe, že ak sa prekročí, existujú riziká, že bude smrteľný. Na bojisku by ste zrejme očakávali, že po jeho použití vojaci zomrú.“ Ruskú verejnosť pobúrila skutočnosť, že úrady odmietli typ plynu špecifikovať aj lekárom, ktorí presne nevedeli, ako ľudí ošetriť. Nemocnice a ošetrenie sa stali ďalším kameňom úrazu operácie. Na mieste nebol dostatok vozov rýchlej zdravotníckej pomoci, ľudí v bezvedomí záchranári dávali do autobusov s hlavami vyvrátenými dozadu a to aj napriek nebezpečenstvu, že sa zadusia. Nemocnice nemali dostatok lôžok, mnohí bývalí rukojemníci zostali ležať v nemocniciach na zemi, bez vankúšov, či prikrývok. Viacerí západní komentátori vyhlásili, že ruské bezpečnostné sily vykonali celú akciu nekompetentným spôsobom a spochybnili aj jej motív – hrozbu zo strany Čečencov, že začnú popravovať rukojemníkov. Terčom najväčšej kritiky je však spomínané tajnostkárstvo okolo plynu, ktoré mnohým pripomína sovietske časy.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...