Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 4. júl 2008       1. november 2002 Džina pogromov nehodno duriť z fľaše Ivan Štulajter Od teroristických útokov na Spojené štáty 11. septembra v roku 2001 sa Moskva usiluje svoje vojenské akcie na území rebelujúceho Čečenska ukryť pod široké krídla boja proti terorizmu a utlmiť tak nielen protesty Západu voči brutalite, ktorej sa dopúšťa ruská armáda na civilnom obyvateľstve, ale aj pochybnosti o morálnom oprávnení Ruska násilím brániť vzniku nezávislého Čečenska. Pod hlavičkou boja proti terorizmu sa uskutočnil aj zásah proti ozbrojencom, ktorý pred týždňom držali v šachu zhruba 700 rukojemníkov v moskovskom divadle. Niet pochýb, že metóda, akú si zvolili čečenskí separatisti, je neprijateľná. Ako sa však ukazuje, oprávnená ruská akcia, pri ktorej, žiaľ, zahynulo takmer 200 ľudí, má pokračovanie v rozsiahlom vyšetrovaní Čečencov a príslušníkov ďalších kaukazských národov, žijúcich v Moskve. O správnosti smeru, aký toto vyšetrovanie naberá, a metódach, aké sa pri ňom používajú, však možno pochybovať. Oslobodzovacia akcia ruských špeciálnych jednotiek v moskovskom divadle priniesla prezidentovi Vladimírovi Putinovi politické body. Ukázal štátnickú chladnokrvnosť a rozhodnosť, ktorá ľudu imponuje. V pondelok, keď už bolo po všetkom a väčšina teroristov, ako aj desiatky rukojemníkov, už mali po smrti, Putin vyhlásil: Audio: „Medzinárodný terorizmus sa stáva odvážnejší, koná čoraz surovejšie na celom svete. Prostriedky, ktorými hrozí, možno porovnať so zbraňami hromadného ničenia.“ Na jeho slovách nebolo nič nové. Boli akurát ďalším z dôkazov, že sa Moskva vojnu v Čečensku snaží predstaviť ako súčasť vojny proti terorizmu, ktorú vedú Spojené štáty. Následne sa začala rozsiahla pátracia akcia. Minister vnútra Boris Gryzlov v utorok verejnosť informoval: Audio: Ministerstvo vnútra dnes podniklo bezpríkladnú akciu na odhalenie teroristickej siete, operujúcej v Moskve a priľahlom okolí. Zadržali sme už zhruba 12 ľudí, podozrivých zo spolupráce s teroristami, ktorí v moskovskom divadle držali rukojemníkov.“ Aslambek Aslachanov, poslanec dumy a líder Čečenskej komunity v Moskve, ktorý vyjednával s teroristami v moskovskom divadle, však uviedol, že namiesto zintenzívnenia protiteroristických operácií, silové zložky riskujú vyvolanie antičečenských nálad v Rusku a svojvoľne zatýkajú. Audio: „Antičečenskú hystériu naštartovali členovia silových rezortov. Sú to oni, ktorí dávajú informácie novinárom o zadržaných ľuďoch, napriek tomu, že vyšetrovanie je tajné a že sa na nich vzťahuje prezumpcia neviny. Keď je zadržaný Čečenec trebárs len kvôli podozreniu, hovoria, že sa vydal na zlé chodníčky. Navodzuje to dojem, akoby bolo nevyhnuté, že nejaký Čečenec je zatknutý. To je palivo pre konflikt medzi národmi.“ Predstaviteľ čečenskej komunity v Moskve, poslanec Aslachanov dodal, že registráciu Moskovčanov, ktorá ešte pochádza z čias sovietskej éry, represívne orgány stále viac využívajú pri bytových prehliadkach Čečencov. Audio: „Súhlasím s vyhlásením prezidenta Putina, podľa ktorého ruskí Čečenci nie sú obviňovaní a nemajú podiel na teroristickej operácii. Sú občanmi Ruskej federácie a ich práva musia byť chránené.“ Kritiku antičečenskej hystérie, s ktorou ruka v ruke ide porušovanie ľudských práv ruských Čečencov a ďalších príslušníkov kaukazských národov zo strany úradov, vzniesla začiatkom týždňa generálna tajomníčka Amnesty International Irene Khan. Audio: „Takzvaná vojna proti terorizmu nemôže byť zneužívaná na odvrátenie pozornosti od popierania spravodlivosti, ktorým sú poznačené všetky aspekty ruskej spoločnosti. Nemôže byť používaná ako ospravedlnenie porušovania ľudských práv v Čečensku. Nemôže poháňať rasistické chute prenasledovať nevinných Čečencov a ďalšie etnické a náboženské skupiny.“ Kto čítal napríklad Odesské poviedky ruského spisovateľa, židovského pôvodu Isaka Babela, ktorý sa stal obeťou stalinských perzekúcií, vie, že od etnickej nenávisti k násilnej akcii v Rusku nebývalo ďaleko. Možno je Rusko 21. storočia iné. Ale Džina pogromov predsa len nehodno duriť z fľaše.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...