Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       7. november 2002 Oslavy boľševickej revolúcie a komunistický útlak Anna Rausová Rusko si pripomína 85-e výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Za čias Sovietskeho zväzu bol tento deň v celom socialistickom bloku významným sviatkom. V Rusku je dnes jednoducho voľným dňom, zatiaľčo v stredoeurópskych bývalých satelitoch sa naň takmer zabudlo. Niektoré organizácie na ochranu ľudských práv sa usilujú o zdokumentovanie obetí sovietskych komunistických represálií. Ich cieľom je tiež vyburcovať spoločnosť, ktorá pomaly ale iste zabúda na desiatky miliónov obetí komunizmu. Vekom väčšinou postarší stúpenci komunistickej ideológie a jej zašlej slávy si pripomenuli v Rusku 85. výročie VOSR. V moskovských uliciach si napriek už tuhej zime so smútkom zaspomínali na koniec socialistického impéria a posťažovali na súčasnú vládu. Pre väčšinu Rusov je však toto výročie už len príjemným dňom voľna, kedy nemusia ísť do práce. Niektorí ochrancovia ľudských práv si pripomínajú výročie celkom odlišným spôsobom – vydaním CDromu s informáciami o približne 640 000 obetiach sovietskeho teroru. Niektorí ľudia boli hneď zastrelení, iní zomreli v gulagoch. Mnohým, ktorým sa podarilo prežiť pracovný tábor, bola upretá neskôr práca v ich odbore a boli vystavení najrôznejšiemu prenasledovaniu na slobode. Na diskoch možno nájsť okrem mien s krátkym životopisom aj mapy a informácie o systéme gulagov. Projekt naštartovala organizácia Memorial s pomocou Múzea Andreja Sacharova a Centra pre rehabilitáciu obetí politického útlaku. O zmysle projektu na tlačovej konferencii v Moskve šéf Memorialu Arzenij Roginskij povedal: AUDIO: „Najrôznejší ľudia, od vedcov až po školákov, ale predovšetkým všetci ako vy – deti, vnúčatá, blízki – budete môcť hľadať informácie na Cdromoch o svojich príbuzných. Až do dnešného dňa sa v našej krajine desaťtisíce ľudí snažia vypátrať osudy svojich milovaných“. Disk by mal byť distribuovaný do knižníc a múzeí, aby slúžil ako dodatok k už existujúcim nekompletným zoznamom obetí. Nanešťastie sa dostane iba do knižníc vo väčších mestách, takže pre väčšinu Rusov budú informácie naďalej nedostupné. Zoznam je však zatiaľ iba kvapkou v mori, pretože je doslova zlomkom informácií, ktoré majú autori projektu k dispozícii. Podobný disk bol vydaný už minulý rok s 200 000 menami a ďalší je naplánovaný na budúci rok. Podľa oficiálnych ruských miest zahynulo za Leninovho a Stalinovho teroru vyše 20 miliónov ľudí s tým, že vyše 10 miliónov prišlo o život ešte pred Stalinovou smrťou v roku 1953. Niektorí však uvádzajú oveľa vyššie čísla. Nedá sa teda predpovedať, koľko Rusov bude mať možnosť oboznámiť sa s temnou stránkou svojej novodobej histórie. Mnohí z nich aj vďaka neinformovanosti prechovávajú nostalgické spomienky na sovietske časy. Prieskum verejnej mienky minulý mesiac na vzorke 1600 osôb priniesol šokujúci výsledok: 43 percent opýtaných by aktívne podporovalo boľševickú revolúciu, ak by k nej došlo ešte raz. Sympatie voči Leninovi však klesli zo 70 percent v roku 1990 na 36. Počet Stalinových obdivovateľov však stúpol z 8 na 22 percent. Tento trend vysvetľuje šéf rehabilitačnej komisie Alexander Jakovlev takto: AUDIO: „Veľmi rýchlo sme zabudli, že milióny ľudí zomreli v dôsledku štátneho teroru. S výnimkou určitých skupín ľudí iba málo ľudí si chce pamätať minulosť. Veľmi malý počet ľudí chce v tomto zmysle urobiť pokánie. Je to zvláštne“. Jakovlev tiež kritizuje smer, ktorým sa vydala administratíva prezidenta Putina. Liberálni politici a ochrancovia ľudských práv hovoria, že za Putina Kremeľ ustúpil od mnohých demokratických výdobytkov, počnúc obmedzením slobody tlače a využívaním súdnictva pre vykonávanie politickej vôle: AUDIO: „Je to zvláštne, že sme sa zhodli v tom, že je potrebné posilniť štát. Samozrejme že je to dôležité. Ale posilňovanie, ktoré sa nám predkladá, je posilňovanie o byrokratických právomociach. Byrokrat vyžaduje viac moci pre seba a nie pre ľudí – takto argumentuje“. Úrad hlavného ruského prokurátora oznámil, že za posledných desať rokov bolo rehabilitovaných okolo 600 000 obetí komunistického teroru. Citovaný šéf Memorialu Roginskij sa však sťažuje na to, že úrady len veľni neochotne pomáhajú pri odkrývaní masových hrobov stalinských obetí. Tento cieľ si podľa Roginského vyžiada obrovskú prácu. Prečo sú úrady neochotné spolupracovať? Jednu z odpovedí ponúka Jurij Samodurov , riaditeľ moskovského múzea Andreja Sacharova, bývalého známeho disidenta. Vláda a úrady sú neochotné preto, lebo oficiálne miesta sa doteraz nepriznali k sovietskym zločinom. Samodurov kritizuje administratívu bývalého prezidenta Borisa Jeľcina, ktorý vyhlásil Rusko za dediča sovietskeho systému namiesto toho, aby urobil hrubú deliacu čiaru za temnou ideologickou minulosťou: AUDIO: „Tieto životy boli zničené tým istým štátom ktorý sme zdedili a ktorý sa v súčasnosti snažíme reprezentovať. Myslím si, že je to veľmi vážna chyba, ktorú treba napraviť“. „Rusi si zvykli obviňovať iných namiesto toho, aby vztiahli aj na seba zodpovednosť za činy štátu. Kto zastrelil tých 640 000 ľudí, o ktorých sú informácie na najnovšom CDrome? Ty a ja“, hovorí Alexander Jakovlev.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...