Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       11. november 2002 Summit EU-Rusko: nečakanou témou Čečensko Daniel Raus Dnes popoludní sa začal spoločný summit Európskej únie a Ruska. Jeho plánovanou témou bola otázka Kaliningradu, ktorý bude, po rozšírení únie, susediť iba s jej členskými krajinami. Jeho obyvatelia sú občanmi Ruska a pre cestovanie z Ruska do Kaliningradu a späť navrhol Brusel osobitný režim, ktorý umožní zachovanie vízovej povinnosti. Ako ale v nasledujúcom príspevku podotýka Daniel Raus, témou summitu sa stala aj iná, nečakaná téma. Z pohľadu Slovenska je Kaliningrad vzdialený problém, ktorý sa ale po vstupe do Európskej únie môže výrazne priblížiť. Ťarcha jeho riešenia spočíva na pleciach Bruselu, a ten sa snažil dosiahnuť konečnú dohodu na dnešnom summite s Ruskom. O čo vlastne ide? Kaliningrad leží na brehu Baltického mora, kedysi bol známy ako Koenigsburg, a po stáročia ho mali Nemci. Po 2.svetovej vojne si z neho Stalin urobil vojenskú základňu. V čase studenej vojny sa o tomto území príliš nehovorilo, pretože Moskva tak či tak ovládala celú oblasť. Všetko sa ale zmenilo po rozpade sovietskeho impéria. Kaliningrad zostal ruskou enklávou, pričom z jednej strany s ním susedí Poľsko, z druhej strany Litva a za nimi je Bielorusko. Ďalšia zmena nastane po vstupe Poľska a Litvy do Európskej únie. Vtedy bude totiž ruský Kaliningrad susediť zo všetkých strán už iba s Európskou úniou. Brusel teda vymyslel systém, ktorý umožní zachovať víza voči Rusku a súčasne dovolí ruským občanom cestovať medzi oboma územiami. Obyvatelia Kaliningradu dostanú osobitný tranzitný dokument, ktorý bude na úrovni viacnásobných víz. Pre cestu vlakom bude existovať zjednodušený dokument, ktorý bude vydávať ruská strana, musí však Litve vopred poskytnúť zoznam cestujúcich – a tá bude mať právo ktoréhokoľvek z nich odmietnuť. Plánovanou témou spoločného summitu Európskej únie a Ruska bola otázka Kaliningradu, neplánovanou témou sa však stalo Čečensko. Mimoriadne ostrý tón Moskvy po udalostiach v divadle Dubrovka vyvoláva totiž v Európe viac otázok ako súhlasu. Ruský prezident Putin odmieta rokovať s čečenským prezidentom Maschadovom a žiada Západ, aby chápal vojnu na Kaukaze ako súčasť svojho boja proti terorizmu. Maschadova označuje za teroristu: AUDIO:„Priviedol republiku k hospodárskemu kolapsu, hladu, deštrukcii sociálnej a kultúrnej sféry, genocíde iných etnických skupín v Čečensku a k ťažkým stratám v radoch etnických Čečencov“. Poradca pre otázky Čečenska (a bývalý veľvyslanec na Slovensku) Sergej Jastržembskij označuje rozhovory šéfa komanda z divadla Dubrovka Barajeva s prezidentom Maschadovom a známym veliteľom Basajevom za dôkaz ich podielu na celej akcii: AUDIO: „Mnohé telefonáty banditov s Maschadovovými ľuďmi a rozhovory Barajeva s novinármi v divadle ukazujú, že Basajev a Maschadov boli za týmto teroristickým činom. Pán Maschadov tým sám zahatal cestu k politickému procesu“. Európska únia ale nemôže urobiť znamienko rovnosti medzi Čečenskom a bojom proti terorizmu, pretože vojna v Čečensku je zjavne nespravodlivá. Teste pred začiatkom summitu kritizovali Moskvu viacerí európski poslanci. Na pôde Európskeho parlamentu vystúpil aj čečenský minister zdravotníctva Umar Chambijev , ktorý obvinil ruských vojakov z únosov a zabíjania civilistov: AUDIO: „Branie rukojemníkov a zabíjanie ľudí je v Čečensku bežné zo strany ruských jednotiek a nikoho to tam neprekvapuje. Čo sa stalo v Moskve je miniatúrou toho, čo sa deje v Čečensku. Takže obviňovať jednu stranu bez toho, aby sa hovorilo aj o druhej, nevedie k mieru a nie je riešením problému“. Chambijev súčasne povedal, že Európa by mohla hrať dôležitú sprostredkovateľskú úlohu: AUDIO: „Chceli by sme, aby Európska únia viac hovorila o Čečensku. Verím, že dnešné nastolenie problému a to, že sa hovorí o dianí v Čečensku, môže zmeniť situáciu. A samozrejme, Európa môže na seba zobrať úsilie o politické riešenie a dohodu s Ruskom“. Čečenský prezident Maschadov pred summitom opakovane navrhol rokovania. Ruský prezident o nich ale nechce ani počuť a dáva to západným krajinám jasne najavo. Dokonca aj terajší summit sa musel preložiť z dánskej Kodane do Bruselu. Putin tam totiž odmietol prísť, pretože Dánsko nechce vydať zadržaného čečenského vyslanca Ahmeda Zakajeva. Ak bola teda 2.čečenská vojna na počiatku Putinovej hviezdnej kariéry, sprevádza ho doteraz – a okrem iného ovplyvňuje aj vzťahy Ruska so zvyškom Európy.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...