Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       27. november 2002 Bieloruský prezident Lukašenka v stále väčšej izolácii Peter Gabaľ Bieloruský prezident Alexander Lukašenka, hoci je hlavou partnerského štátu NATO, nemohol prísť na pražský summit Aliancie, pretože mu usporiadateľská Česká republika neudelila vstupné vízum. Praha však nezostala v tomto svojom rozhodnutí osamotená a vzápätí sa k nej minulý týždeň pripojilo 14 z 15ich členských štátov Európskej únie. Jedinou výnimkou zostalo Bielorusku zo všetkých zemepisne najvzdialenejšie Portugalsko. A tu ešte pripojme dnešné vyhlásenie slovenského ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorého i Bratislava ešte minulý týždeň politicky podporila rozhodnutie Európskej únie zakázať vstup na svoje územie Alexandrovi Lukašenkovi a asi desiatke ďalších najvyšších predstaviteľov Bieloruska. "Informácie publikované v niektorých médiách, že Slovensko sa k rozhodnutiu únie nepripojilo, sa nezakladajú na pravde," zdôrazňuje sa vo vyhlásení ministerstva. Včera rovnaký postoj k Lukašenkovi, ako európske krajiny, zaujali i Spojené štáty americké. Hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Lynn Casselová toto rozhodnutie odôvodnila rozkladom ľudských práv a demokratických princípov v Bielorusku. Pripomeňme tiež, že vzťahy Bieloruska so Západom sú veľmi napäté už celé roky. Prečo teda Európa i Amerika reagujú práve takto práve teraz? Analytik nezávislého Strategického strediska v Minsku Valerij Karbalevič tvrdí, že západní vodcovia boli pripravení upraviť svoje vzťahy s Lukašenkom po tom, čo znovu zvíťazil v prezidentských voľbách v roku 2001. No Lukašenka, namiesto aby im vyšiel aspoň do pol cesty v ústrety, si svojimi krokmi Západ znepriatelil ešte viac. AUDIO: "Lukašenka, namiesto toho, aby ako odpoveď napriahol ruku, naopak - ešte viac posilnil protizápadnú politiku. V prvom rade posilnil represie vo vnútri štátu, a po druhé vyhnal z Minska pozorovateľskú misiu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Navyše nadviazal intenzívne vzťahy s Irakom." Minulý mesiac navštívila Minsk vysoká iracká delegácia vedená vicepremiérom Abdalom-Tawabom Mullom. Bola to už druhá jeho návšteva v priebehu len troch mesiacov. A to mohla byť povestná posledná kvapka pohára trpezlivosti Západu, prinajmenšom pokiaľ ide o Spojené štáty. Bielorusko popiera, že by udržiavalo s Irakom iné obchodné vzťahy, než v povolených humanitárnych komoditách. Zintenzívnenie ich kontaktov však vzbudilo v Spojených štátov podozrenie, že ide o viac, než len o náhradné diely do traktorov. Stuart Hensel, ktorý sa zaoberá Bieloruskom v londýnskom stredisku Economist Intelligence Unit, Slobodnej Európe povedal: AUDIO: "Americkí zákonodarcovia, ktorí už roky vyvíjali tlak na zaujatie tvrdého postoja voči Bielorusku, definitívne dostali do rúk muníciu a získali v Kongrese ďalších spojencov pre myšlienku upevnenia tlaku na Bielorusko." No aj keď sú gestá Západu jasným prejavom rastúcej nevôle voči Lukašenkovi, otázkou zostáva, nakoľko budú účinné. AUDIO: "Sotva bol v posledných rokoch častým návštevníkom západných metropol alebo Washingtonu," hovorí o Lukašenkovi Stuart Hensel a podľa neho je zákaz cestovania trochu priľahký cieľ. Bieloruský analytik Valerij Karbalevič sa ale domnieva, že spomínané rozhodnutia predsa len zúžia diplomatický manévrovací priestor bieloruského prezidenta. AUDIO: "Je to signál, že Západ je pripravený hovoriť s Lukašenkom veľmi tvrdým jazykom. To po prvé. A po druhé, vypovedá to o tom, že pokus vydierať Západom Rusko, sa dnes nepodarí. Predtým to bývalo tak, že keď sa zhoršovali vzťahy medzi Minskom a Moskvou, Lukašenka urobil maličký krôčik smerom k Západu - a naopak. Teraz však už takáto taktika nefunguje. V tomto zmysle sa dívam na posledné akcie Západu voči Minsku." Napriek tomu, že ruský prezident sa dnes v Moskve stretol so svojím bieloruským kolegom, podľa Karbaleviča je i tu Lukašenkova pozícia chatrnejšia, než predtým. A slová londýnskeho analytika Stuarta Hensela dávajú najavo, že pre Putina je to výhodná pozícia. Podľa Hensela totiž Putin potrebuje poddajné Bielorusko. Aby bolo náchylné k veľmi úzkej spolupráci s ruskou armádou, ktorá potrebuje prístup k výhodnej strategickej pozícii Bieloruska. A sú tu samozrejme silné ekonomické väzby a veľké ruské obchodné záujmy.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...