Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       28. november 2002 Nový ruský veľvyslanec na Slovensku: Vstup krajiny do NATO nebude mať vplyv na vzťahy medzi SR a Ruskom Boris Koreň Dnes odovzdal poverovacie listiny nový veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Alexej Nikolajevič Borodavkin. Podujatie sledoval a hľadal niektoré súvislosti Boris Koreň. Päťdesiatnik Alexej Borodavkin pôsobil v štruktúrach OSN, kde bol na misii v Thajsku a na ministerstve zahraničných vecí zastával funkciu v odbore zaoberajúcom sa vzťahmi s Gruzínskom. Borodavkin po viac ako polhodinovom rozhovore s prezidentom Rudolfom Schusterom na otázku novinárov, či pozvánka Slovenskej republiky do NATO neovplyvní vzájomné vzťahy obidvoch krajín, odpovedal: AUDIO: "Prihlásenie sa Slovenska k NATO sa týka predovšetkým riešenia, ktoré prijali samotná aliancia i Slovensko. Rozšírenie aliancie na východ sa prijíma v Rusku so znepokojením, to viete. Našou pevnou pozíciou je, že my sa domnievame, že je to v princípe chyba. No nebude to mať vplyv na vzťahy medzi dvomi partnerskými vládami Ruska a Slovenska. Predpokladám, že aj vzájomné vzťahy medzi Ruskom a NATO sa budú úspešne rozvíjať. Dúfame, že budeme nachádzať riešenie mnohých vážnych problémov a spolu tvoriť novú architektúru bezpečnosti a spolupráce v Európe." V osobe Borodavkina nastupuje na post veľvyslanca Ruskej federácie na Slovensku v poradí už druhý kariérny diplomat. Podľa bývalého predsedu integračného výboru Národnej rady SR Františka Šebeja možno tento fakt interpretovať niekoľkými spôsobmi, podľa neho je však dôležité, že: AUDIO: "Asi Slovensko stratilo nejakú strategickú prioritu, ktorá by si vyžadovala prítomnosť nejakých špeciálne orientovaných diplomatov, ktorí by mali, povedzme, u nás ovplyvňovať politickú scénu alebo presadzovať nejaký konkrétny vplyv." Podľa Šebeja je to zároveň aj definitívnym potvrdením zmeny režimu na Slovensku, pretože aj ruskí lídri pravdepodobne usúdili, že nie je šanca, že sa k moci vráti Vladimír Mečiar, ktorý otvorene koketoval s možnosťou obnovenia vplyvu Ruska na Slovensku. "Pozvánkou do NATO sme sa pre Rusko stali krajinou, ako ktorákoľvek iná", dodal v tejto súvislosti Šebej. Na otázku, či pozvanie do NATO negatívne neovplyvní rusko-slovenské vzťahy zareagoval: AUDIO: "Ja by som povedal, že sa budú vyvíjať lepšie, pretože v podstate jedna otázka je zodpovedaná, že či má zmysel pokúšať sa preorientovať, alebo meniť politickú orientáciu Slovenska. Nemá. Budeme členmi NATO a tým pádom je omnoho voľnejší priestor pre čistý stôl a normálne vzťahy." Poznámka veľvyslanca Borodavkina, že Rusko považuje rozšírenie NATO za chybu, podľa Františka Šebeja nemá žiadny skutočný význam a je len svedectvom toho, že ruskí politici neopúšťajú svoju doterajšiu rétoriku. Aliancia sa rozšírila a podľa jeho slov iba zatiaľ nechcú dať otvorene najavo, že sa smerom k Rusku vlastne nič dramatické nestalo. Pokiaľ ide o budovanie vzťahov Slovenska, ako krajiny, ktorá dostala pozvánku a je perspektívnym členom NATO, k Rusku, Šebej poznamenal: AUDIO: "Tam je dôvod hľadať nejakým opatrným spôsobom možnosti s tým, že aj sa domnievam, že je namieste istá nedôvera a istá opatrnosť, či už politická, alebo aj investičná." Podľa Šebeja totiž v Rusku stále majú určitý vplyv aj politické sily a ľudia, ktorí pociťujú nostalgiu za bývalým Sovietskym zväzom a radi by obnovili jeho imperiálny vplyv. Na druhej strane by však Slovensko s Ruskom malo rozvíjať aktívnu spoluprácu, pretože bezpečné a stabilné Rusko je dôležité aj pre Slovensko. Šebej si však nemyslí, že by štát mal mať smerom k Ruskej federácii aj nejakú aktívnu investičnú politiku. To je podľa neho výhradne záležitosťou súkromného sektora, ktorý by však mal svoje investície vzhľadom na situáciu dobre zabezpečiť. Slovensko je ešte stále závislé takmer výhradne v oblasti strategických surovín od Ruska. Na otázku, či by malo v tomto smere ako perspektívny člen NATO podniknúť vážne kroky, bývalý predseda integračného výboru parlamentu František Šebej zareagoval: AUDIO: "Ja si to ešte stále myslím, že by sme mali diverzifikovať zdroje našich prvotných energetických surovín. Že by sme sa, podobne ako Česi, mali snažiť mať nejaký prístup aj k severskej rope a niečo by sa malo robiť aj s našou závislosťou na jadrovom palive. Ja som proste tú jednoznačnú zameranosť na tie ruské zdroje vo všetkých energetických komoditách vždy považoval za riskantnú." Ako dodal, svet sa ale mení a dnes sa skutočnosť, že prevažná časť ropy na Slovensko neprúdi z krajín Blízkeho východu môže zdať napríklad aj ako výhoda.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...