Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 4. júl 2008       28. november 2002 Pokus o atentát na turkménskeho prezidenta bol neúspešný Gabriel Sedlák Turkménsky prezident Saparmurat Nijazov unikol v utorok pokusu o atentát. Najvyšší predstaviteľ krajiny, v ktorom niet miesta pre opozíciu, vedel hneď, kto sa mu pokúsil vziať život a ukázal prstom na svojich oponentov v exile. Neúspešní atentátnici si zvolili jediný možný spôsob, ako skrátiť volebné obdobie súčasného turkménskeho prezidenta. Saparmurat Nijazov, ktorý je najvyšším predstaviteľom Turkménska od prvého roku jeho samostatnosti, teda od roku 1991, bol totiž v roku 1999 vymenovaný za doživotného prezidenta. Keď si ešte pripomenieme, že sa necháva oslovovať Turkmenbaši, čo zmanená Otec všetkých Turkméncov, je nemožné považovať tamojšie pomery za demokratické. To, že je čosi zhnité v tomto stredoázijskom štáte, bolo zjavné aj vlani na jeseň, keď Američania a ich spojenci, pripravujúci sa na operáciu proti Talibanu a al-Káide v susednom Afganistane, dokázali pomerne efektívne komunikovať s ostatnými štátmi v regióne, nie však s Turkménskom. Čo ale neznamená, že by v súvislosti s tými komunikatívnejšími nebol dôvod hovoriť o tzv. deficite demokracie. Turkménsko je ale jednoducho kapitola sama o sebe. Čo sa v tejto krajine v utorok prihodilo? Jedno z troch áut útočníkov zatarasilo cestu dvojici vozidiel, v jednom z nich mal sedieť prezident. Ten, voziaci sa v opancierovanom mercedese, však už vraj bol medzitým vo svojom úrade. Zranení boli jeden policajt a dvaja útočníci. Úrady oznámili, že celá skupina atentátnikov bola zatknutá. Iba niekoľko hodín po tom, čo sa objavili správy o pokuse o atentát na prezidenta, Saparmurat Nijazov vyhlásil, že pôvodcov útoku pozná. AUDIO: “Tí, čo sa pokúsili o atentát, boli najatí a poslaní, aby ma zabili. Všetci budú potrestaní. Nie sú ale jedinými, kto za to nesie zodpovednosť. Stoja za tým ďalší – Šichmuradov, Chanamov, Orazov a Iklimov. Tí sa ďaleko nedostanú a jedného dňa sa mi dostanú do rúk.” Nijazov teda obvinil bývalého námestníka ministra poľnohospodárstva Sapara Iklimova, bývalého ministra zahraničných vecí Borisa Šichmuradova, bývalého vicepremiéra a šéfa centrálnej banky Chudaiberdyho Orazova a Nurmuchammeda Chanamova, ktorý býval turkménskym veľvyslancom v Turecku. Všetci štyria obvinení majú niekoľko vecí spoločných. V minulosti boli členmi Nijazovovej administratívy a neskôr sa stali oponentmi jeho režimu. Jeden po druhom radšej emigrovali, než by mali doma čeliť obvineniu z korupcie. A všetci samozrejme tvrdia, že s pokusom o atentát nemajú nič spoločné. Povedali to aj v telefonických rozhovoroch s našimi kolegami z turkménskeho servisu Slobodnej Európy. Napríklad Sapar Iklimov, ktorý žije v posledných rokoch vo Švédsku. AUDIO: “Pre mňa v Turkménsku nieto funkcie, ktorá by ma zaujímala. Odišiel som pre ôsmimi rokmi a odvtedy žijem v izolácii.” Pred utorkovým incidentom nebol Iklimov ani v Turkménsku veľmi známou osobou. Spojitosť medzi ním a pokusom o atentát opierajú turkménske úrady o to, že použité autá patria spoločnosti, ktorú vlastnia Iklimovovi príbuzní. AUDIO: “Všetci moji príbuzní – aj ženy a deti - boli zatknutí. Je to nehanebné, že Nijazov bojuje so ženami, dievčatami a deťmi.” Celkovo bolo podľa dostupných správ zadržaných 16 osôb. Avšak Memorial, ruská organizácia, monitorujúca ľudské práva, tvrdí, že ich bola asi stovka. Dodržiavanie ľudských práv v Turkménsku je z Moskvy pozorne sledované aj preto, že v tejto krajine – rovnako ako inde v postsovietskom priestore - žije početná ruská menšina. Mimochodom vzťahy medzi Moskvou a Ašchabadom nie sú najlepšie a to aj preto, že obe krajiny sa už roky sporia o prírodné bohatstvo Kaspického mora. Preto ani neprekvapuje, že podľa hovorcu turkménskeho prezidenta sú v Rusku sily, ktoré držia ochrannú ruku nad organizátormi utorkového atentátu. A ako to vidí ďalší z obvinených, bývalý šéf turkménskej diplomacie Boris Šichmuradov? AUDIO: “Nijazov sa jednoducho rozhodol, že sa nás mávnutím ruky okamžite zbaví. Preto ako veľký detektív hneď po tzv. teroristickom akte vyhlásil, že on vie, kto sú tí vinníci a štváči, a vymenoval ich.” Čo asi viedlo prezidenta Nijazova k tomu, že z prípravy atentátu obvinil práve exilovú opozíciu? Hovorí bývalý turkménsky diplomat Nurmuchammed Chanamov. AUDIO: “Západné vlády, ktoré nám poskytli azyl, vnímajú obvinenia z korupcie, vyslovené voči nám, ako nepodložené. Tieto obvinenia nepriniesli výsledky. A teraz, keď sa svet sústreďuje na boj proti terorizmu, Nijazov nás chcel vykresliť ako teroristov, aby nás vydali do Turkmenistanu.” Pochybnosti o verzii, ktorú verejnosti predložila hlava štátu, má aj Steve Sabol, ktorý je profesorom na Univerzite Severnej Karolíny a ktorého špecializáciou je práve Turkménsko. AUDIO: „Neverím tomu, že by to mohlo byť zorganizované tak ako o tom hovorí Nijazov, pretože všetci menovaní sú v exile. Mám pocit, že to bol niekto zvnútra krajiny, niekto, kto bol vyhodený zo svojho miesta, či už v bezpečnostných zložkách, na ministerstve vnútra, alebo poľnohospodárstva.“ Steve Sabol vychádza zrejme zo skutočnosti, že začiatkom tohto mesiaca bolo z ministerstva poľnohospodárstva prepustených viacero úradníkov. A k niekoľkým čistkám došlo v minulých rokoch aj na iných úradoch ústrednej správy štátu. Odborníci pochybujú, že by neúspešný pokus o atentát mohol byť zinscenovaný a pripomínajú, že v krajine, v ktorej vládne neobmedzený vládca akým je Nijazov, nie je problém nájsť človeka, ktorý by mohol mať dôvod jeho smrť privítať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...