Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       29. november 2002 Rusko: pokračuje návrat k symbolom sovietskych čias Peter Gabaľ Pod vedením prezidenta Vladimíra Putina sa Rusko vracia k symbolom sovietskych čias. Po štátnej hymne sú na rade armádne symboly, ale ako sa ukazuje, nebude to ešte zďaleka všetko. Päťcípa červená hviezda, symbol revolúcie, socializmu a zašlej slávy sovietskej vojenskej moci, je späť. Ruský prezident Vladimír Putin v utorok vyhovel žiadosti armády o jej návrat na armádne zástavy a bojové vlajky a očakáva sa, že i v parlamente toto rozhodnutie hladko prejde. Pritom armádna symbolika už nedávno urobila krok týmto smerom, keď sa vrátila k červenej zástave. A ešte dôležitejším krokom bol v nedávnej minulosti i návrat k sovietskej hymne, hoci so zmeneným textom. Kým niektorí pozorovatelia v tom vidia prosto len prejav nostalgie po minulosti, objavujú sa aj názory, že je to predzvesť závažnejších zmien. Podľa moskovského nezávislého vojenského analytika Pavla Felgenhauera je to zlé znamenie pre armádu, ktorá od rozpadu Sovietskeho zväzu trpí úbytkom svojich radov, schopností i prestíže. AUDIO: "Je to signál byrokracii – a to všetkej byrokracii, i tej s výložkami, i tej bez výložiek – že sa nič nemení, že tu naďalej zostávajú celistvé sovietske ozbrojené sily. Tie sa len nazývajú ruskými, ale uniformami i štruktúrou zostávajú sovietske. A treba ich reformovať." Podľa Felgenhauera však návrat k červenej hviezde v podstate zastaví prepotrebné reformy. A zrejme naruší i pokračovanie zahraničnej politiky, ktorá dosiaľ opúšťala predstavu Západu ako prvoradého nepriateľa. AUDIO: "V súčasnosti je podľa niektorých odhadov je až takmer 80 percent ruských vojenských štruktúr nasmerovaných výslovne na Západ. Je to pochopiteľné, pretože sú zdedené zo sovietskych čias. Pre mnohých je teda červená hviezda na ruskej vojenskej vlajke signálom, že to tak zostane i naďalej." A čo sa týka samotnej symboliky, vojenský analytik Pavel Felgenhauer tu vidí surrealistickú zmes: dvojhlavá orlica z cárskych čias vedľa červenej hviezdy boľševikov, ktorí cárstvo zvrhli. Dov Lynch, ktorý je analytikom parížskeho Inštitútu Európskej únie pre bezpečnostné štúdie, tvrdí, že Putin chce sovietskymi symbolmi jednak zamerať súčasné politické ciele, jednak pritiahnuť pozornosť voličov. Najmä tých starších môže osloviť pripomienka časov masívnej sovietskej vojenskej moci. Zároveň však červená hviezda môže silu svojej symboliky rýchlo stratiť, ak sa nepodarí ozbrojené sily dostať zo súčasnej biednej situácie. Analytik ruských novín Vremja MN Leonid Radzichovskij zas nevidí vcelku nič čudné na koktaile cárskych a boľševických symbolov, pretože veľmi málo znamenajú pre súčasnú generáciu vojakov a dôstojníkov, doslova živoriacich vo veľkej materiálnej biede. AUDIO: "Nedá sa povedať, že by vojaci boli vedome ideologicky naklonení komunistom. Sú skôr ľahostajní. Sú nespokojní so svojimi životnými podmienkami, ale sú ľahostajní a apatickí voči všetkým symbolom. Tým som si istý. Ruská armáda je úplne ľahostajná voči všetkým symbolom." Podľa Radzichovského len dve spoločenské skupiny silne reagovali na návrat k sovietskej symbolike: vojnoví veteráni, a to kladne, a bývalí disidenti – samozrejme záporne. V 18-ročnom vojakovi však ani staronová hymna ani červená hviezda nemajú prečo a ako vyvolať nejaké pocity. Ani kladné, ani záporné. Prezident Putin síce má isté limity: zavrhol napríklad nápad obnoviť sochu Felixa Dzeržinského - zakladateľa Čeky, teda politickej tajnej polície, predchodkyne KGB. Ale limity sú to zase dosť široké: podľa Radzichovského totiž prezident podporuje návrat k opätovnému premenovaniu Volgogradu na Stalingrad. Hoci vraj nemá ísť o rehabilitáciu Stalinovho mena, ale o pripomienku slávneho víťazstva sovietskej armády nad nacistami počas II. svetovej vojny.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...