Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       5. december 2002 OSN proti zatváraniu čečenských utečeneckých táborov v Ingušsku, Rusku proti prepusteniu Zakajeva Anna Rausová Pozornosť sveta sa v týchto dňoch opäť upriamila na Čečensko. Rusko zatvára utečenecké tábory v Ingušsku napriek výzvam OSN, aby tak nerobilo. Dánsko zasa prepustilo na slobodu vysokého čečenského zástupcu Zakajeva. Obe udalosti sú upozornením, že Moskva konflikt v Čečensku stále neukončila. Zatiaľ čo ruský prezident Vladimír Putin upevňuje v posledných dňoch pozície Moskvy v zahraničí, Kremeľ utrpel dve medzinárodné prehry v súvislosti s Čečenskom. Úrad OSN pre utečencov vyslovil vážne znepokojenie, že napriek jeho výzve, aby Moskva nerušila utečenecké tábory Čečencov v Ingušsku, Kremeľ nielenže stále trvá na tom, aby sa vrátili do svojich domovov, ale jeden z nich, tábor Aki-Jurt už aj zatvoril. Do 20. decembra by malo byť zlikvidovaných 5 ďalších táborov v Ingušsku. Ako dôvod ruské úrady uvádzajú stabilizovanú situáciu v Čečensku. V ingušských táboroch, určených k zániku, žije asi 20 000 Čečencov, ďalších vyše 100 000 ich prežíva u svojich známych alebo príbuzných, tiež v Ingušsku. Odhaduje sa, že celkovo ušlo z Čečenska po vypuknutí druhej fázy vojny s v roku 1999 asi 350 000 osôb. Ruské ministerstvo vnútra však tvrdí, že vyše 1000 čečenských utečencov opustilo dobrovoľne tábor, nachádzajúci sa asi tri km od hraníc s Čečenskom. S týmto názorom nesúhlasia organizácie na ochranu ľudských práv. Svetlane Gannuškine zo známej ruskej inštitúcie Memorial sa ako jednej z mála osôb podarilo dostať sa do tábora Aki-Jurt, kde majú novinári a jej miestni i zahraniční kolegovia zákaz vstupu. Podľa Gannuškiny sa utečenci vôbec nemôžu rozhodovať o svojom osude: AUDIO: „Utečenci sú pod tlakom a sú naň tak zvyknutí, že radšej urobila čo sa od nich vyžaduje, dokonca by aj zomreli“. Násilný odsun utečencov je podľa OSN a ďalších humanitárnych organizácií porušením medzinárodných pravidiel ľudských práv, znepokojené vyjadrenie prišlo aj z Washingtonu od hovorcu ministerstva zahraničných vecí Philipa Reekera. OSN dokonca ponúkla zdroje na náhradné ubytovanie, z Moskvy však neprišla žiadna odpoveď: AUDIO: „To, k čomu dochádza, nie je založené na logike, ale na klamstvách. Už dlhý čas sme svedkami týchto lží. Už dávno nám povedali, že tábory nebudú likvidované a že ľudia nebudú nútení vrátiť sa naspäť do Čečenska. To ale nie je pravda, nehovoriac o tom, že táto lož sa stále opakuje“. Podľa Gannuškiny používajú ruské úrady najrôznejšie donucovacie prostriedky, odopreli utečencom napríklad základné potreby akými sú voda, teplo, možnosť uvariť si – a to všetko v ročnom období, kedy teploty klesajú pod mínus 10 stupňov Celzia. Takéto metódy spôsobili v tábore doslova paniku a hystériu. Moskva sa uchýlila tiež k motivácii: ponúkla utečencom cestu domov zadarmo, ubytovanie, avšak – bez akýchkoľvek písomných záruk. Tí, ktorí by v Ingušsku chceli zostať, sa musia presunúť do nebytových priestorov, tovární či skladov. Prečo sa utečenci bránia návratu domov? Podľa humanitárnych organizácií je situácia v Čečensku stále neutešená, domy sú zničené bombardovaním a ostreľovaním, chýbajú základné životné zdroje – voda, teplo a hygienické zariadenia. Ďalším, možno vážnejším dôvodom, je však naďalej nestabilná situácia, nehovoriac o pokračujúcom porušovaní ľudských práv ruskou armádou. Prečo trvá Kremeľ na rušení utečeneckých táborov? Potrebuje hmatateľný dôkaz o tom, že kritizovaná vojna v odštiepeneckom Čečensku sa chýli ku koncu. Stanové tábory sú nepríjemnou pripomienkou príliš dlho sa ťahajúceho konfliktu bez výsledkov. Druhou prehrou pre Rusko je prepustenie Ahmeda Zakajeva z Dánska, ktorý bol zadržaný na žiadosť Moskvy počas medzinárodnej konferencie o Čečensku. Kodaň sa tak postavila proti záujmom Kremľa, ktorý požadoval vydanie splnomocnenca separatistického čečenského prezidenta Aslana Maschadovova. Moskva stavia kampaň proti Čečensku ako súčasť globálneho zápasu proti teroristom, proti tomu sa ale prepustený Zakajev rozhodne postavil: AUDIO: „Metódy, používané proti Čečencom sa nezmenili. Za čias sovietskej tajnej polície NKVD jej šéf v Gudermeši povedal: Dajte mi Čečenca a my už z ničoho obviníme.Na tom istom princípe sa teraz snažili obviniť mňa, pokúsili sa spojiť mňa a naše hnutie odporu s medzinárodným terorizmom, aby tak označili oprávnené požiadavky Čečencov za medzinárodný terorizmus.“ Zakajev sa vyslovil za politické riešenie dlhoročného konfliktu v Čečensku, k čomu sa pripojil opäť nedávno americký prezident Bush. Rozhodnutie Dánska vo veci Zakajeva by nemala Moskva tvrdo odsudzovať, Kremeľ by naopak mohol vyskúšať, čo vidí on a ďalší čečenskí vodcovia za formuláciou „nájsť politickú cestu k vyriešeniu konfliktu“.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...