Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       20. december 2002 Druhá „všeruská tlačovka“ alebo „Volajte Putinovi“ 2 Ivan Štulajter Ruský prezident Vladimír Putin včera po druhýkrát prostredníctvom živého vysielania na dvoch štátnych televíznych kanáloch a dvoch štátnych rozhlasových staniciach odpovedal na otázky občanov. Tí ich mohli od soboty posielať e-mailom alebo nahrať na záznamník. Zo zhruba jeden a pol milióna otázok Putin stihol odpovedať na päťdesiat. Podľa pozorovateľov žiadna prekvapujúca alebo nežiadúca otázka, adresovaná ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi, počas dva a pol hodinového živého vysielania nezaznela. Agentúra ČTK k tomu dodala, že niektorí vyvolení občania, ktorí mohli s Putinom hovoriť priamo z ulice prostredníctvom telemostov, mali problém vysloviť kostrbaté formulácie, ktoré sa museli naučiť na pokyn usporiadateľov. Prosby o pomoc na rozdiel od prvej „všeruskej tlačovky“ prezidenta, uskutočnenej na Štedrý deň minulého roka, neboli tentoraz príliš konkrétne. ČTK k tomu dodáva, že Kremeľ tak nebude musieť zaviesť plyn na dedinách, ako sa to stalo po onom prvom dialógu s vidiečanmi Stavropoľského kraja. Najviac otázok bolo smerovaných do sociálnej oblasti. Obyvatelia Ruska sa sťažovali na nízke dôchodky, nízke či zadržované mzdy, na drahotu, hovorili o zime v bytoch, zanedbanom školstve a zdravotníctve. Podľa Putina musí krajina bojovať s väčšinou problémov, ale situácia sa podľa neho v tomto roku zlepšila. Audio: „Vo všeobecnosti môžeme povedať s istotou, že sa krajina stala bohatšou a hoci možno len o málo, životné štandardy väčšiny ľudí sa zlepšili. Myslím si, že to je podstatný výsledok.“ Putin v tejto súvislosti hovoril o vyššom ako očakávanom raste hrubého domáceho produktu, nižšej inflácii a nezamestnanosti. Na druhej strane priznal premrštenú a skorumpovanú byrokraciu, teda to, čo na rozdiel od zlepšenia sociálnej situácie vidia všetci. V súvislosti s najmä zahraničím kritizovaným obmedzovaním nezávislosti médií ruský prezident vyhlásil, že média sú časťou spoločnosti a že spoločne musia dozrieť na úroveň západných štandardov: Audio: „Je veľmi dôležité, že média vytvorili pravidlá pre svoju prácu, ako je tomu v civilizovaných krajinách. Prirodzene, štát by mal načrtnúť tieto pravidlá v zákone a overovať si, že tento zákon je dodržiavaný.“ Otázky sa, prirodzene, týkali aj Čečenska. Vladimír Putin sa rozhovoril o tom, že islamskí extrémisti financovaní zo zahraničia sa snažia vytvoriť „globálny kalifát“, skúšajúc zneužiť ruské slabosti a veľkú moslimskú populáciu v Rusku. Putin porovnal ich konanie s fašizmom, hovoriac o tom, že chcú uskutočniť Hitlerovu myšlienku o svetovej nadvláde. Audio: „Cieľom teroristov je rozsievať nezhody medzi ľuďmi a veriacimi v Ruskej federácii. Za žiadnych okolností by sme im nemali dať šancu dosiahnuť tento cieľ. My všetci máme niečo spoločné, niečo, čo je najvyššou hodnotou pre moderné ľudské bytosti – našu spoločnú vlasť. Každý z nás je krajanom, a mali by sme sa k sebe správať ako členovia jednej rodiny, ako brat a sestra.“ Putin odmietol rokovať s čečenským lídrom Aslanom Maschadovom s tým, že režim, ktorému stál na čele v rokoch 1997 až 1999, bol kriminálnym režimom. Na otázku, ako sa mohlo stať, že teroristické komando uprostred Moskvy obsadilo divadlo, ruský prezident odpovedal, že v hlavnom meste sa denne nachádzajú tri milióny návštevníkov a nie je možno všetkých preveriť. Otázky občanov pre Putina vyberali moderátori alebo si ich vybral sám. Ale keby bol výber hoci aj náhodný, zvolená forma otázok a odpovedí vylučuje akúkoľvek konfrontáciu občana s politikom. Inými slovami, politik môže odpovedať aj na tú najprekérnejšiu a najkonkrétnejšiu otázku tak, ako sa mu to hodí. Nikdy sa nemôže dostať do úzkych. Divákom, ktorí sa kriticky pozerajú na relácie typu „Volajte riaditeľovi“, propagandistický zámer Putinovej druhej „všeruskej tlačovky“ je jasný. Faktom však je, že tých nekritických býva väčšina. Veď preto sa to robí. Vyzerá to ako dialóg s ľudom, no v skutočnosti je to monológ.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...