|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008 |

|
|

|
3. január 2003
|
Ľudské práva v Čečensku po ukončení misie OBSE
|
Anna Rausová
|
Ruská vláda oznámila tento týždeň, že Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe končí so svojou misiou v Čečensku. Napriek pokračujúcim správam o zjavnom porušovaní ľudských práv ruskými vojakmi vo vojnou rozvrátenej krajine nie je podľa Kremľa zatvorenie misie vážnejším problémom. Moskva totiž tvrdí, že situácia v oblasti sa stabilizovala a má ju plne pod kontrolou. Koniec činnosti OBSE však paradoxne neľutuje veľmi ani čečenská strana. Podľa čečenských separatistov si počínala táto organizácia skôr pasívne a neúčinne.
31. decembra o polnoci vypršal mandát šesťčlennej misie OBSE v Čečensku. Jednania o predĺžení jej mandátu s Kremľom skrachovali. Rozhodnutie sa však nestretlo s väčším protestom tak u ruských úradov, ako aj u čečenských separatistov.
Napriek uisteniam Moskvy, že úloha OBSE v Čečensku už nie je opodstatnená, čo Kremeľ odôvodňuje postupnou stabilizáciou tamojších pomerov, si pozorovatelia vývoja v Ruskej federácii kladú otázku: prečo sa misia OBSE skončila tak náhle, keď svedectiev o porušovaní ľudských práv stále pribúda? Vysvetlenie poskytol hovorca OBSE Richard Murphy :
AUDIO:
„Misia mala mandát až do 31. decembra a Rusko chcelo mandát zmeniť. Keďže OBSE je konsenzuálna organizácia, v ktorej sa musí dohodnúť 55 krajín, nedošlo k dohode, čo znamená že misia automaticky zanikne“.
OBSE začala v Čečensku pôsobiť v roku 1995 s rozsiahlym mandátom. Hovorí opäť Richard Murphy :
AUDIO:
„Mala presadzovať rešpektovanie ľudských práv a základné slobody, pomáhať pri humanitárnej pomoci obetiam krízy, pomáhať úradom a medzinárodným organizáciám v práci s utečencami, usilovať sa o mierové riešenie konfliktu, stabilizáciu v Čečenskej republike a podporovať vytvorenie mechanizmov, garantujúcich vládu zákona“.
Murphy nekomentoval, s akými návrhmi zmeny mandátu prišla ruská strana. Minister zahraničných vecí Igor Ivanov, dávny kritik činnosti OBSE v Čečensku, však vyhlásil, že organizácia nedokázala rozpoznať novú realitu v odštiepeneckej republike, kde sa situácia vracia podľa neho do normálneho stavu. Podľa šéfa ruskej diplomacie Kremeľ pracuje na obnovení mieru v Čečensku, kde plánuje referendum o novej ústave a nové prezidentské voľby.
Ruská armáda, ako aj pro-moskovská čečenská administratíva, sú však denne terčami útokov čečenských separatistov, o čom svedčí aj ničivý výbuch v Groznom minulý týždeň, takže o „normálnej situácii“ nemôže byť ani reči. Koniec pôsobenia OBSE prichádza v čase pokračujúcich razií ruských federálnych jednotiek v čečenských domoch, kde hľadajú povstalcov, pričom dochádza k násiliu na civilistoch. Moskva chce pritom obmedziť pôvodný mandát OBSE, monitorovanie porušovania ľudských práv a žiada iba humanitárnu pomoc, inými slovami, snaží sa obmedziť medzinárodnú prítomnosť v oblasti.
Jej ukončenie však čečenským separatistom zjavne nespôsobilo vrásky na čele. Ahmed Zakajev, vyslanec prezidenta Aslana Maschadova pre Slobodnú Európu telefonicky povedal, že dôvodom ukončenia misie bol jej pasívny postoj k porušovaniu ľudských práv. Podľa Zakajeva je však za odstránením OBSE aj politická stratégia Moskvy, ktorá sa snaží zmeniť podstatu diskusií o Čečensku:
AUDIO:
„Rusko chce, aby jeho každodenné trestné operácie proti obyvateľom Čečenska neboli posudzované v kontexte porušovania ľudských práv ale ako súčasť vojny proti terorizmu. To je to, čo teraz chce Rusko od Európskej únie a od celého svetového spoločenstva.“
Prácu OBSE v Čečensku považuje za celkom nedostatočnú napríklad Ruslan Badalov z mimovládnej organizácie Komisia pre národnú spásu. Budovu OBSE strážili ruskí vojaci a jej šesťčlenná posádka bola podľa Badalova izolovaná od skutočného diania okolo:
AUDIO:
„Je dobre, že sa to takto skončilo. Nemá zmysel nechávať v Čečensku takúto zle fungujúcu, neviditeľnú a neaktívnu organizáciu“.
S týmto hodnotením samozrejme nesúhlasí už citovaný hovorca OBSE Richard Murphy :
AUDIO:
„Je pravda, že to bola malá misia, ale viem, že jej členovia pracovali veľmi usilovne, aby splnili svoj mandát, ale podmienky v Čečensku boli mimoriadne ťažké kvôli tamojšej situácii“.
Bude situácia v Čečensku lepšia alebo horšia, keď tam Európa, čo i len v počte šesť osôb, už nebude mať svoje uši i oči? Podľa miestnych politikov v Čečensku už ani nemôže byť horšie. OBSE sa však oprávnene obáva, že bez jej prítomnosti porušovanie ľudských práv v Čečensku nebude nikto monitorovať. Nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer vyhlásil, že únia i OBSE sa budú snažiť o obnovenie misie. Ak by sa im to podarilo, bolo by určite efektívnejšie a dôveryhodnejšie, keby sa jej počet zvýšil zo symbolických 6 osôb.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|