Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       14. január 2003 Ruská vláda nemieni demonopolizovať prepravu ropy na svojom území Ivan Štulajter Sú to plány, ktoré by mali posilniť nezávislosť ruských producentov ropy na domácom trhu a zvýšiť ich váhu v zahraničí. Sú to plány, ktorých jedným z dôsledkov by mohlo byť zoslabenie významu “ropných“ štátov na Blízkom východe. Ruské súkromné spoločnosti ako napríklad Jukos, Lukoil, ale i štátna Rosneft sa snažia otvoriť cestu ruskej rope na trhy Spojených štátov, Číny a Japonska. Spojené štáty ako najväčší spotrebiteľ „čierneho zlata“ v rámci diverzifikácie energetických zdrojov pracujú na znížení svojej zhruba štvrtinovej „závislosti“ na dovoze ropy z nepokojného a čoraz protiamerickejšieho Blízkeho východu. Napriek horšej kvalite sa ruská ropa v energetickej politike Spojených štátov ponúka ako isté, hoci stále len „výhľadové“ riešenie. Na druhej strane nedávny dovoz pár tisícok barelov ruskej ropy do Ameriky, hoci má len symbolický význam, ukazuje, že to, čo bolo počas studenej vojny z politických dôvodov nemožné, už nemožným nie je. Ak politické prekážky miznú, ekonomické zostávajú. Náklady na vyriešenie problému čo najlacnejšej a pritom kapacitne dostatočnej dopravy „čierneho zlata“ od ruských ložísk do amerických, čínskych či japonských rafinérií sa pohybujú v miliardách dolárov a ich rentabilita závisí od ceny ropy, ktorá ale nie je žiadnou konštantou. Tankerov je síce dosť, ale chýbajú ropovody k morským terminálom. Vyhlásenie ruského premiéra Michaila Kasjanova, že ropovody na území Ruska by mali zostať v rukách štátu, je zlou správou pre Lukoil, Jukos a ďalších, ktorí v rámci plánov exportovať ropu do Spojených štátov chceli natiahnuť vlastný ropovod do terminálu v Murmansku a prelomiť tak monopol štátneho Transneftu. Ten má v správe ruskú ropovodnú sieť, podobne ako na Slovensku Transpetrol, do ktorého už vstúpil ruský Jukos. Podľa premiéra Kasjanova súkromní investori sa môžu zúčastniť na projekte, odmenou im vraj budú nižšie prepravné poplatky. Samotný Transneft má však proti murmanskej ropnej ceste výhrady. Kasjanove vyhlásenie prišlo len deň po tom, čo sa na protiexportnú politiku Transneftu sťažovalo päť ruských ropných spoločností, medzi nimi Lukoil a Jukos. Štátny monopol (údajne kvôli vysokým poplatkom) totiž zastavil v čase rastúceho dopytu po výpadkoch vo Venezuele export ropy cez najväčší baltický terminál v lotyšskom Ventspilse. Inými slovami, štátny Transneft drží súkromných producentov ropy v šachu. Bez jeho ropovodov sa nemôžu zaobísť a vlastné ropovody, ako to vyplýva zo slov premiéra Kasjanova, stavať nesmú. Podľa pozorovateľov je Transneft mocnou pákou štátu, ktorá mu umožňuje kontrolovať súkromných producentov. Obchod s ropou patrí totiž medzi hlavné zdroje príjmov do štátnej kasy a toto odvetvie má teda pre Kremeľ strategický význam. Strategický význam z hľadiska ruských zahraničnopolitických záujmov má však aj export ropy. Ak však ruská vláda mieni udržať monopolné postavenie Transneftu ako prepravcu ropy, musí si ujasniť otázku, akými smermi má z krajiny vytekať čierne zlato. Inými slovami, určiť trasy nových ropovodov a zabezpečiť financovanie ich výstavby.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...