Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       20. január 2003 Ako pokračuje integrácia Ruska a Bieloruska? Daniel Raus Už 8 rokov sa hovorí o vytvorení spoločného rusko – bieloruského zväzu. Chcel by ho hlavne kontroverzný bieloruský prezident Alexander Lukašenka. Keď sa pred troma rokmi stretol bývalý ruský prezident Boris Jeľcin s večným bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkou potešili svet korenistou zmesou dramatických a komediálnych momentov. Okrem toho, že podpísali ďalší v sérii dokumentov o kontroverznom Rusko-bieloruskom Zväze, objímali sa ako najlepší kamaráti a Jeľcin skákal svojmu kolegovi do reči poznámkami, ktoré príliš nesúviseli s danou témou. Každý pri tom žiarlivo sledoval vlastné záujmy, ktorých prienik bol minimálny. Lukašenka zdôrazňoval, že obe strany sa zriekli časti právomocí a Jeľcin reagoval konštatovaním, že obe krajiny zostávajú naopak zvrchované. Mimochodom, stretnutiu predchádzali zvesti, že ruskému prezidentovi sa do Bieloruska vôbec nechcelo, takže sa skrýval za údajnú chorobu a iba kvôli zachovaniu dekoru sa napokon vydal na cestu. V podobnom duchu pokračuje príbeh dodnes – len jedna postava sa vymenila – Borisa Jeľcina vystriedal Vladimír Putin. Rusko je naďalej váhavé, až apatické a Bielorusko rovnako bezmocné. Ekonomicky aj politicky je totiž spoločný zväz pokusom o spolužitie slona a mravca. Protagonistom celého projektu je už 8 rokov Alexander Lukašenka, človek, ktorý sa dodnes nezmieril s rozpadom sovietskeho impéria. Je to on, kto vládne v Minsku tvrdou päsťou, kto živí svoju popularitu spomienkami na staré dobré časy a kto robí z Bieloruska skanzen komunizmu. Podľa pozorovateľov však nemá pre spoločný zväz príliš sentimentálne dôvody – pragmaticky vraj kalkuloval s tým, že zárodok nového impéria mu vynesie popularitu v Moskve a otvorí brány do tamojšej politiky – a raz možno aj do Kremľa. Vladimír Putin si drží Lukašenku od tela – to bolo cítiť aj na terajšom stretnutí. Obmedzil sa iba na strohé konštatovania: AUDIO: „V poslednom čase sme veľa diskutovali o spôsoboch rozvoja únie, vždy sme ale mali a máme rovnaký pohľad na základnú vec, že cesta k vytvoreniu únie ako štátu je strategickým smerom rusko – bieloruskej spolupráce“. To, že myšlienka spoločného zväzu prechádza ťažkým obdobím, pripustil aj Lukašenka . Iba s námahou musel hľadať slová pre pozitívne vyjadrenie: AUDIO: „Budovanie zväzu pokračuje. Minulý rok bolo, podľa mňa, hlavným výsledkom to, že sme ho zachránili, že sme neustúpili z dosiahnutých výsledkov a – čo je tiež veľmi dôležité – že sme si uchovali osobnú dôveru a normálne ľudské vzťahy“. Dodajme, že Putin spočiatku Lukašenkove snahy celkom ignoroval, až sa zdalo, že Rusko – bieloruský zväz sa stane iba reliktom Jeľcinovej éry. Vyhlásil, že nič na spôsob Sovietskeho zväzu zakladať nemieni. Po čase dokonca zasadil celému projektu takmer smrteľnú ranu: navrhol, aby sa do dvoch rokov vytvoril spoločný štát, ale na základe ruskej ústavy. Inými slovami, aby sa malé Bielorusko integrovalo do Ruskej federácie, čo by malo pre mocenské postavenie Lukašenku fatálne dôsledky. Druhou alternatívou, navrhovanou Moskvou, malo byť čosi na spôsob Európskej únie, čo zasa znamená iba trocha väčšiu spoluprácu, pričom o spoločnom štáte nemôže byť reč. Bieloruský prezident návrhy ostrými slovami odmietol a celá záležitosť ho vraj priviedla k zúrivosti. Tento raz to bol on, kto začal zdôrazňovať zvrchovanosť svojej krajiny. Na jeseň sa do diskusie zapojil aj ruský plynárenský monopol Gazprom, keď pohrozil, že zastaví dodávky plynu Bielorusku, ktoré je notorickým neplatičom. Ťažkú situáciu prekonal Lukašenka sľubom, že dlhy splatí, a hlavne rafinovaným uznesením parlamentu, že umožní privatizáciu plynovodu na bieloruskom území. Vidina investícií a budúcich ziskov rýchlo obmäkčila srdcia ruských magnátov. Zdá sa, že ruský prezident Putin chce udržať myšlienku spoločného zväzu v latentnom stave, tak aby sa dala v prípade potreby rozmraziť a použiť. Nateraz je ale jeho domáca popularita obrovská, takže ani pred voľbami nebude žiadne záchranné lano potrebovať. Hospodársky zruinované Bielorusko a jeho izolovaný a demagogický vodca nemajú pre Moskvu žiadnu príťažlivosť, iba ak by sa zo spoločného zväzu stala výsostne politická záležitosť. Inými slovami, Rusko – bieloruský zväz zostane tromfom, ktorý nikto nepotrebuje, ale ktorý si hlavní hráči držia pre každý prípad.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...