Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       4. február 2003 Návrh rozpočtu USA myslí aj na Slovensko, hlavným cieľom je však boj proti terorizmu Daniel Raus a Jeffrey Donovan Americký prezident George Bush predložil do Kongresu návrh rozpočtu na budúci finančný rok, ktorý sa začína v októbri 2004. Z hľadiska Slovenska a zvyšku sveta je zaujímavá hlavne kapitola o zahraničnej pomoci. Čo sa v nej navrhuje, to sa dozviete z príspevku Daniela Rausa, ktorý použil materiály nášho washingtonského korešpondenta Jeffreyho Donovana. Vojna proti terorizmu je základom, na ktorom je postavená zahraničná časť budúceho rozpočtu Spojených štátov. Zjednodušene povedané, noví spojenci Washingtonu v kritických oblastiach dostanú viac peňazí, váhajúce krajiny dostanú menej. Návrh zatiaľ iba prišiel do Kongresu a je otázka, aké zmeny ho tam čakajú. Jedno sa ale zrejme neznení: základná os, okolo ktorej sa všetko krúti, a tou je potreba doviesť boj proti teroristom k želaným výsledkom. Potvrdil to vysoký predstaviteľ amerického State Departmentu Christopher Burnham, ktorý podčiarkol, že boj proti terorizmu je globálny a musí prebiehať v ekonomickej aj vojenskej rovine, ako aj podporou demokracie v rôznych častiach sveta: AUDIO: „Niet pochýb o tom, že tento rozpočet zohľadňuje záväzok prezidenta zvíťaziť vo vojne proti terorizmu. Odráža sa to v číslach, v zahraničnej pomoci. Na dosiahnutie cieľa je to dobrý rozpočet“. Slovensko patrí medzi východoeurópske krajiny. Americká pomoc by mala byť v budúcom roku zaujímavá najmä pre armádu. Rovnaká čiastka, ako v tomto roku (teda 950 000 dolárov) má byť vyčlenená na vzdelanie a výcvik (Military Education and Training). 8 miliónov je napokon plánovaných na priamu pomoc armáde (Foreign Military Financing). Za hlavné obete zmeny myslenia vo Washingtone sa považujú Rusko a Ukrajina. Spolu stratia oproti tomuto roku 32 percent. Každá z týchto krajín dostávala zhruba 150 miliónov dolárov, a teraz je plánovaných pre Kyjev 94, a pre Moskvu dokonca iba 73 miliónov. Dobrá správa je ale pripravená pre postsovietske krajiny v strednej Ázii: Uzbekistan, Kirgizsko a Tadžikistan. Práve tieto štáty sa stali strategicky dôležitými vďaka svojej polohe a vďaka zápasu s islamským fundamentalizmom. Dostanú dvojnásobok peňazí, ktoré mali od Ameriky pred osudným septembrom 2001. Pozoruhodné sú čísla, týkajúce sa Iraku. Žiadne peniaze totiž nedostane rozhádaná exilová opozícia, ktorá sa v posledných dvoch rokoch tešila značnej finančnej priazni. Prečo, vysvetľuje ďalší predstaviteľ State Departmentu, ktorý má na starosti zahraničnú pomoc Joseph Bowab: AUDIO: „Keď sme zostavili rozpočet, cítili sme, že táto položka nebude potrebná“. 700 000 dolárov je však plánovaných pre bezpečnostné sily OSN v Iraku. Zjavne sa tam teda ráta s vážnymi zmenami. Na vojenské operácie však nie sú vyčlenené žiadne peniaze. Odborníci však odhadujú prípadné vojenské výdavky na 60 miliárd. Za pozornosť stojí aj Severná Kórea, s ktorou sa neráta, napriek tomu, že v minulých rozpočtoch bolo pre ňu vyčlenených vždy 75 miliónov dolárov na základe takzvanej Rámcovej zmluvy. Podľa nej dodával Washington zadarmo vykurovacie oleje za to, že sa Pchjongjang vzdá jadrového programu. Ten však dohodu porušil. Návrh komentuje pozorovateľ Peter Hayes z kalifornského Nautilus Institute: AUDIO: „Otvorene povedané, Spojené štáty sa chovajú, ako keby odstupovali od Rámcovej dohody. Fakticky ju porušujú, pretože doteraz dávali najavo, že od nej neodstupujú“. Celkovo má byť v budúcom roku vyčlenených na zahraničnú pomoc neuveriteľných 2 a štvrť bilióna dolárov. Svoje áno musí ale najskôr povedať Kongres Spojených štátov. A tam budú nepochybne prebiehať tvrdé diskusie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...