Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       7. február 2003 Ruskí vedci - riziko pre bezpečnosť? Jeremy Bransten - Jaroslav Rozsíval Po páde komunistického režimu v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu vznikli na Západe predovšetkým obavy, súvisiace s bezpečnostnými rizikami: množstvo chemických a jadrových zbraní, uskladnených v tejto oblasti, sa mohlo dostať do rúk teroristických skupín. Obavy však začala vyvolávať aj otázka možného zneužitia vedeckého potenciálu týchto krajín. V marci 1995 spáchali členovia japonskej sekty Óm Šinrikjó bezprecedentný atentát na nevinných civilistov v tokijskom metre pomocou smrtiaceho plynu sarin. 12 ľudí zomrelo, 3000 ich muselo byť hospitalizovaných. Pri vyšetrovaní celého prípadu sa o.i. zistilo, že sekta sa už dlhší čas zaujímala o nákup zbraní hromadného ničenia v Rusku. Členovia tejto organizácie si dokonca otvorili viacero kancelárií v ruských mestách a snažili sa získať pre spoluprácu miestnych vedcov. Sekte sa dokonca podarilo kontaktovať aj predsedu ruskej Bezpečnostnej rady Olega Lobova. O obsahu ich rokovaní v rokoch 93 až 95 sa však nič konkrétne nevie. Do roku 1991, teda do rozpadu Sovietskeho zväzu, pracovali na vývoji sovietskych chemických, biologických a atómových zbraní desaťtisíce vedcov po celej krajine. Väčšina z nich patrila k dobre zarábajúcim členom spoločnosti, dnes väčšina z nich bojuje o život s priemerným príjmom 50 dolárov mesačne. A tak obavy, že niektorí z týchto expertov by sa mohli dostať do služieb podozrivých organizácií, akou bola napríklad aj japonská sekta Óm Šinrikjó, alebo štátov ako Severná Kórea, prinútili západné krajiny, predovšetkým Spojené štáty, k zavedeniu opatrení na minimalizovanie takýchto rizík. Jednou takouto iniciatívou sa stalo vytvorenie americkej nadácie pre civilný výskum a rozvoj - CRDF v roku 1995, ktoré inicioval americký Kongres. Podľa podpredsedníčky nadácie Cathy Campbellovej má jej organizácia viacero cieľov: AUDIO:„Samozrejme, nešírenie zbraní je jedným z hlavných cieľov a prioritou našej organizácie, ale máme aj za úlohu pomáhať pri vytváraní trhového hospodárstva v bývalom Sovietskom zväze, a to podporou spolupráce výskumu s priemyslom.“ Nadácia už doteraz poskytla granty približne 5000 vedcom z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Jedným z konkrétnych cieľov jej činnosti je aj podpora vývoja komerčne využiteľných technológií. Vedúca programu nešírenia nebezpečných zbraní Cindi Mentzová k tomu dodáva: AUDIO:„Máme skupinu vedcov, pracujúcich predtým na vývoji biologických zbraní, ktorí teraz spolupracujú s istou kalifornskou spoločnosťou na lieku proti tuberkulóze. Máme skupinu ukrajinských vedcov, ktorí predtým vyvíjali rakety: tí teraz pracujú na unikátnom type mraziacej jednotky pre nákladné automobily, a to vďaka ich skúsenostiam s kryogenikou.“ Ročný rozpočet organizácie predstavuje 22 miliónov dolárov. Vďaka nemu získali už tisícky ruských, ale aj ukrajinských, či kazašských vedcov finančnú podporu pre pokračovanie svojej vedeckej práce. Pre porovnanie - americká armáda spotrebuje túto sumu každých 30 minút. John Eldridge, redaktor ročenky Jane´s Nuclear Biological and Chemical Defense Guidebook, ktorá sa venuje problematike zbraní hromadného ničenia, upozorňuje na skutočnosť, že popri vedcoch, pochádzajúcich zo sociálne neistých oblastí východnej Európy, je tu aj celý rad vedcov, pracujúcich pre podozrivé organizácie či nebezpečné štáty, ktorí získali svoje diplomy na západných univerzitách. Okrem toho upozorňuje Eldridge aj na inú skutočnosť: AUDIO:„Spojené štáty a západné vlády podporovali režimy bez toho, aby videli, ako sa tieto režimy vyvinú o 20 rokov. Videli sme to aj v prípade Usamu bin Ládina, ktorého Spojené štáty podporovali pred rokmi v Afganistane. Alebo Irak, ktorý mal tiež silnú podporu.“ Dokazujú to aj nedávno publikované deklasifikované tajné dokumenty, podľa ktorých administratívy Ronalda Reagana i George Busha seniora autorizovali predaj nebezpečných chemických i biologických látok Iraku. Odborníci preto upozorňujú na potrebu dodržiavania princípu nešírenia všetkých produktov, využiteľných pre vývoj zakázaných zbraňových systémov – a to skôr, ako bude neskoro.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...