|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 6. júl 2008 |

|
|

|
5. marec 2003
|
50. výročie Stalinovej smrti
|
Anna Rausová
|
Dnes uplynulo pol storočia od smrti sovietskeho diktátora Stalina. Jeho krutá mašinéria sa postarala o smrť miliónov ľudí a tvrdo zasiahla aj do udalostí v strednej Európe, vrátane vtedajšieho Československa. Rozporuplnému vnímaniu Stalina v dnešnom Rusku sa venuje príspevok Anny Rausovej.
5.marca 1953 zomrel jeden z najhorších diktátorov ľudstva - sovietsky komunistický vodca Josif Visarionovič Stalin. Jeho smrťou sa skončil aj kult osobnosti, ktorý viedol obyvateľov krajiny doslova k náboženskej oddanosti voči diktátorovi. Na teatrálnom pohrebe prehovoril Georgij Malenkov, ktorý sa podieľal na najhorších čistkách, po Stalinovej smrti sa stal predsedom Rady ministrov, ale podriadil sa nastupujúcemu šéfovi strany Chruščovovi. Ten ho dal o 4 roky vylúčiť zo strany.
AUDIO: „Naša strana, sovietsky ľud a celé ľudstvo prežívajú veľkú, nenahraditeľnú stratu. Svoju púť ukončil náš učiteľ a vodca, veľký génius ľudstva Josif Visarionovič Stalin".
Zatiaľ čo propaganda vykresľovala Stalina ako otca národa, starajúceho sa aj o všedné problémy tých najmenších, opak bol pravdou. Sovietsky režim sa pod jeho rukami stal temným príkladom hrôzovlády.
Milióny ľudí zahynuli v gulagoch, za násilného sťahovania celých národov či umelo vyvolaného hladomoru. Svojich odporcov sa zbavoval aj v čase 2.svetovej vojny, keď ich posielal na istú smrť. Aj keď sa historici rozchádzajú v presnom počte obetí jeho represií, všetky odhady oscilujú okolo tragického čísla: 20 miliónov.
Mohlo by sa teda zdať, že miesto Stalina v dejinách je zrejmé. Samotné Rusko však dodnes trpí iracionálnym sentimentom a spomienkami na tohto krutovládcu. Takmer 40 percent Rusov si myslí, že Stalin priniesol viac dobrého, ako zlého. A polovica zvyšku obyvateľov považuje plusy a mínusy jeho vlády za vyrovnané.
V centre Moskvy bola najnovšie dokonca inštalovaná výstava na jeho počesť. Zamestnankyňa múzea Tamara Alexandrovna, ktorej sa korešpondent Slobodnej Európy pýtal na jej názor, odmietla uviesť svoje priezvisko. Stalina si však vysoko cení:
AUDIO: „Stalina vnímam pozitívne, pretože, keby sme mali teraz také vedenie, ako vtedy, bol by v krajine väčší poriadok. Nekradlo by sa a nevládla by anarchia".
Aj otázku 20 miliónov obetí Tamara Alexandrovna bagatelizuje:
AUDIO: „Viete, ja neviem, koho zabil, nemôžem to takto povedať. Je to všetko relatívne, koho zabil".
V Rusku je však aj mnoho ľudí s jasným názorom na Stalina. Patrí medzi nich Taťjana Smilgová, ktorej otec sa podieľal na boľševickej revolúcii a stal sa členom ústredného výboru strany, postavil sa ale proti Stalinovi, čo sa stalo osudným celej rodine. V roku 1938 dal diktátor zastreliť jeho aj s manželkou a ďalšími príbuznými. Školáčku Taťjanu čakalio 4 roky väzenia a 13 rokov vyhnanstva. Smilgová dnes hovorí, že na výstavu sa určite pozrieť nepôjde:
AUDIO: „Ako by som sa na to mohla pozerať? Ako sa môžete pozerať na človeka, ktorý vám zastrelil celú rodinu a zničil vám život? Aj celý ten pohreb - je mi to smiešne. Myslela som si, že sa ani nedožijem dňa, keď pôjde na onen svet".
Ako Taťjana Smilgová dodáva, bez vážneho ospravedlnenia sa vedenia bude vždy možný návrat represií. A tvrdí, že temné dedičstvo Stalina zostáva s Ruskom dodnes:
AUDIO: „Podľa mňa to bol zlý sen pre Rusko. Stalin zruinoval nielen svoju generáciu, ale aj budúce. Psychologicky ľudí celkom zlomil. Nastolil strach a otroctvo, ktoré sú s nami dodnes".
Podobný názor má Lev Mišenko, ktorý sa narodil v roku revolúcie, teda 1917. O oboch rodičov prišiel, keď mal 4 roky. V čase 2.svetovej vojny bol v armáde a dostal sa do nemeckého zajatia. Skončil v koncentračnom tábore Buchenwald, odkiaľ sa mu tesne pred koncom vojny podarilo ujsť. Dostal sa až k americkým vojakom, odmietol ale ich ponuku, že ho pošlú do Ameriky. Sovietske úrady naňho potom vykonštruovali obvinenie zo špionáže a (spolu s mnohými inými vojnovými zajatcami) skončil takmer na 10 rokov v sibírskom gulagu. O Stalinovi dnes Mišenko hovorí:
AUDIO: „Bol to maniak. Vojnu sme vyhrali napriek Stalinovi, nie vďaka Stalinovi. A to, čo urobil s Ruskom, so Sovietskym zväzom a sovietskymi republikami - likvidáciou desiatok miliónov, najmenej 20-tich miliónov nevinných ľudí - značí, že neurobil nič pozitívne".
Mišenko poznamenáva, že ľudia sa dnes sťažujú na hospodárske problémy. On sám si ale pamätá časy, keď za Stalina zomierali milióny roľníkov od hladu. „Videl som ich na vlastné oči", dodáva.
Zdá sa teda, že miesto Stalina v dejinách je isté. Mnoho Rusov však tvrdé fakty odmieta prijať. A to zrejme súvisí nielen s komunistickým premývaním mozgov v minulosti, ale aj s neblahou súčasnosťou.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|