Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 29. august 2008       12. marec 2003 Ruský prezident posilňuje úlohu bezpečnostných služieb Anna Rausová V ďalšej časti Udalostí SE sa pozrieme do Ruska. Prezident Vladimír Putin urobil v utorok najväčšie personálne zmeny v najvyšších postoch od mája 2001. Okrem iného značne posilnil úlohu Federálnej bezpečnostnej služby - ako dôvod uviedol potrebu jej väčšej efektívnosti. Putinovi oponenti a pozorovatelia ruskej politickej scény však hovoria o ďalšom signále, že FBS, pokračovateľka komunistickej obávanej tajnej služby KGB, získava čoraz väčší vplyv. Ten nakrátko stratila po páde komunizmu. Podrobnosti zisťoval v Moskve korešpondent Slobodnej Európy Gregorij Feifer. Zvýšené právomoci Federálnej bezpečnostnej služby sa podľa pozorovateľov blížia k vplyvu, ktorému sa tešila jej mocná predchodkyňa z čias Sovietskeho zväzu, KGB. Ako dôvod uviedol ruský prezident Vladimír Putin potrebu väčšej efektívnosti tejto inštitúcie v boji proti terorizmu a proti ilegálnemu obchodu s drogami: AUDIO: „Čo sa týka zločinov proti jednotlivcom, jednou z najdôležitejších úloh štátu je boj proti ilegálnej výrobe drog a psychotropných látok, ako i boj proti terorizmu. Nedá sa povedať, že by boli úrady v tomto boji dostatočne účinné, alebo že by primerane koordinovali prácu v tejto veľmi dôležitej oblasti“. Putin využil globálny boj proti terorizmu aj v prípade konfliktu v Čečensku, kde dáva rovnítko medzi ním a zápasom proti čečenským separatistom. Najnovšie opatrenia zaradil tiež do kategórie protiteroristických krokov, ktoré prirovnáva k opatreniam v iných krajinách sveta po útokoch 11. septembra 2001 v Spojených štátoch. Kritici silného postavenia bezpečnostnej služby hovoria, že Putin tým sleduje väčšiu kontrolu nad spoločnosťou. Poslanec Štátnej dumy Sergej Jušenkov hovorí dokonca o nebezpečnej tendencii zintenzívňovania kontroly nad verejnosťou: AUDIO: „Signalizuje to znovuzrodenie KGB, posilňuje to kontrolu nad krokmi ľudí, verejne činných, predovšetkým v politike, ale aj podnikateľov. Sústreďovanie informácií v jednej organizácii zjavne naznačuje likvidáciu slobôd a doteraz fungujúceho zozdelenia moci medzi jednotlivými silovými zložkami nášho systému“. K akým zmenám vlastne došlo? Pod správu bývalej KGB sa dostala pohraničná služba, v praxi to znamená kontrolu nad asi 100 000 hraničiarmi, ale aj ich delostrelectvom, loďstvom a lietadlami. Putin zrušil Federálnu agentúru pre vládnu komunikáciu a informácie, ktorá má pod palcom elektronické zhromažďovanie spravodajských informácií, vrátane telefonického a internetového monitorovania. Táto inštitúcia bude odteraz spadať pod ministerstvo obrany a - Federálnu bezpečnostnú službu. Ruský prezident tiež zrušil Federálnu daňovú políciu. Bývalý dôstojník KGB Viktor Čerkesov, doterajší Putinov splnomocnenec v Severozápadnom federálnom okruhu, bude odteraz šéfovať protidrogovému výboru. Putinove najnovšie kroky sú vnímané ako víťazstvo krídla tzv. čekistov v jeho administratíve – väčšinou bývalých príslušníkov tajných služieb, ktorí majú pod kontrolou silové ministerstvá. Súperia údajne o vplyv a moc s tzv. „rodinou“ – politickou a podnikateľskou elitou, spojenou s bývalým prezidentom Borisom Jeľcinom. „Rodina“ je známa snahou o ekonomický vplyv. O obnovenie postavenia a právomocí Federálnej bezpečnostnej služby sa už dávnejšie usilovali ruskí komunisti. Dôležitosť jej Putin dodal už minulý rok keď ju poveril kontrolou nad pokračujúcim konfliktom v Čečensku. Najnovšie reorganizačné zmeny urobil ruský prezident formou dekrétu, niektoré jeho časti však bude musieť schváliť parlament. Už teraz sa však ozýva kritika, že Putin týmto krokom porušil zákon. Hovorí poslanec Jušenkov : AUDIO: „Vydal dekrét, ktorý je v rozpore s mnohými zákonmi. Toto zjavné porušenie zákonov svedčí o tom, že hlava Ruskej federácie absolútne neberie do úvahy legislatívu“. Posilnenie Federálnej bezpečnostnej služby je podľa pozorovateľov súčasťou stratégie – jej cieľom je obnoviť niektoré zložky bývalého sovietskeho politického systému, pričom sa kremeľská administratíva začína správať ako politbyro. Ruská verejnosť na tieto vysoké politické hry nemá žiadny vplyv. Ich aktéri majú úzke politicko-ekonomické záujmy a ako sa zdá, neváhajú na dosiahnutie svojich cieľov siahnuť aj za zabehanými postupmi z čias komunistického Sovietskeho zväzu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...