Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       9. apríl 2003 Dzurindova návšteva Ruska je výrazným úspechom Mária Hlucháňová Dnes popoludní sa slovenský premiér Mikuláš Dzurinda vrátil z prvej oficiálnej návštevy Ruskej federácie. O zhodnotenie sme požiadali našu korešpondentku Máriu Hlucháňovú, ktorá bola v novinárskom sprievode. Otázky jej kládla Jana Pankovčínová. Hluch.: Na úvod treba pripomenúť fakt, že prvá oficiálna návšteva slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu sa udiala až po piatich rokoch od jeho nástupu na post šéfa kabinetu. Niekomu sa to môže zdať pridlhý čas, ale práve v tomto prípade si myslím, že tomu tak nie je. Naopak, som presvedčená, že k rozhovorom s najvyššími ruskými predstaviteľmi došlo vo veľmi vhodnej chvíli - tak pre Slovensko ako aj z hľadiska širšieho medzinárodného kontextu. RFE: Teda Dzurindovu misiu v Moskve hodnotíš pozitívne... Hluch.: Veľmi pozitívne. Dokonca si myslím, že znamená ďalší výrazný úspech zahraničnej politiky jeho kabinetu. Návšteva je podľa mňa istým spôsobom zlomom v slovensko-ruských vzťahoch, aj keď sa k tomuto cieľu približovalo Slovensko už dlhší čas. Mikuláš Dzurinda jasne zadefinoval, že budúcnosť je v rozvíjaní obchodno-ekonomických aktivít, vo vytvorení partnerských a transparentných politických vzťahov, v spolupráci na úrovni Európskej únie ako aj NATO. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že slovenský premiér po prvýkrát vchádzal v utorok do Kremľa ako predstaviteľ už čoskoro členskej krajiny Severoatlantickej aliancie a tiež únie. Toto bolo len pred niekoľkými rokmi nepredstaviteľné, čo sa odrážalo aj na obsahu vtedajších rozhovorov. RFE: Znamená to, že ruská strana sa s "takýmto iným Slovenskom" zmierila, ak to tak môžeme povedať... Hluch.: Tak Ruská federácia ako aj Slovenská republika majú dnes iné vedenie, ktoré je v prvom rade, a to na oboch stranách dobre čitateľné, a dáva partnerovi záruku stability. Pragmatici typu Putina a Kasianova nemajú už problém konštatovať, že členstvo v aliancii je slobodným rozhodnutím Slovenska a že ho rešpektujú. Samozrejme s dovetkom, že samotné rozširovanie považujú za politickú a nie vojenskú otázku. A dokonca v prípade rozšírenia EÚ sa tešia na spoluprácu, a neskrývajú, že to pre Rusko môže znamenať výhody, ak si dokáže udržať dobré hospodárske kontakty so svojimi bývalými satelitmi. V prípade Slovenska prejavujú eminentný záujem. Nie je náhoda, že šéf slovenskej vlády si vypočul od ruského prezidenta ale aj od premiéra poďakovanie za vstup ich Jukosu a sprostredkovane aj Gaspromu na slovenské teritórium, a tiež že vzápätí odznelo niekoľko ďalších ponúk - od účasti na modernizácii Jamalu, prípadne výstavby bratislavského metra či na ďalších významných privatizačných projektoch. RFE: Zaujímavá bola aj ponúknutá spolupráca na modernizácii slovenských Mig-ov... Hluch.: To by som oddelila, to je skôr záležitosť, ktorá sa týka vstupu Slovenska do NATO. Nie je žiadnym tajomstvom, že jedným z dôvodov negatívneho stanoviska Moskvy k rozširovaniu aliancie bola reálna hrozba straty ekonomického vplyvu v zbrojnom priemysle prípadných nových členov aliancie, keďže práve tieto vlastnia sovietske vojenské systémy, medzi nimi samozrejme aj lietadlá, presnejšie ruské Mig-y. Už dnes môžeme povedať, že v prípade Slovenska sa tak asi nestane. Ruská strana totiž ponúkla model modernizácie týchto zariadení, navyše zdá sa že veľmi výhodný z ekonomického hľadiska aj pre Slovensko. Na druhej strane, zjednodušene povedané, nemala ani veľmi na výber, keďže tlak na nákup nových stíhačiek by sa očakávaným vstupom Slovenska do NATO len zvyšoval. V tomto prípade, tak ruská ako aj slovenská strana dohodla vskutku pragmatické a dobré riešenie. RFE: Premiér Dzurinda hovorí, že Slovensko robí vyváženú zahraničnú politiku. Je návšteva Moskvy toho dôkazom? Hluch.: Myslím si, že áno. Vyváženosť dnes nie je vnímaná ako kedysi, teda potreba byť ústretový rovnako k Moskve ako aj k Washingtonu, pretože obe veľmoci sú dnes na iných pozíciách. Rusko už akceptuje prvenstvo USA v bezpečnostných záležitostiach, a svoje silné postavenie sa snaží presadiť aj v Európe, ale to najmä v hospodárskych záležitostiach, pričom deklaruje záujem diskutovať o európskej bezpečnosti. Presne túto situáciu mapuje aj slovenská zahraničná politika, a v tomto smere je vyvážená.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...