Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       10. apríl 2003 Odhalia iracké archívy zakázanú spoluprácu Moskvy s Bagdadom? Anna Rausová Rusko sa nikdy netajilo blízkymi kontaktmi s irackým režimom. Moskva však trvá na tom, že nikdy neporušila sankcie OSN, uvalené na Irak po vojne v Perzskom zálive v roku 1991. Toto tvrdenie však niektorí politici i pozorovatelia spochybňujú. Do veci by mohli vniesť svetlo iracké archívy s utajovanými skutočnosťami. Analýzu o tejto téme pripravil korešpondent SE Valentinas Mitas. Vojna v Iraku naberá na obrátkach, diskutuje sa nielen o podobe novej administratívy, ale v médiách sa objavujú špekulácie, či sa podarí americkým a britským vojakom nájsť vzácnu trofej - vládne archívy. Viac ako iné krajiny by sa mohlo ich objavenia obávať Rusko. Moskva mala totiž s Husajnovým režimom úzke kontakty a nikdy sa tým ani netajila. Vo svetových médiách sa objavili správy, podzrievajúce Rusov, že uzatvorili s Bagdadom kontrakty, porušujúce sankcie OSN. Nie je vôbec jasné, čo sa v archívoch skrýva – či vôbec obsahujú dôkazy o predpokladanej rusko-irackej spolupráci. Už teraz sú ale medzi analytikmi predmetom diskusií. Na jednej strane je názorová skupina, podľa ktorej archívy neprinesú žiadne prekvapenie. Jedným z nich je Dmitrij Orlov , zástupca generálneho riaditeľa moskovského Centra pre politické technológie: AUDIO: „Samozrejme že Rusko malo záujem o vplyv na Blízkom východe. Spolupracovalo veľmi tesne so špeciálnymi službami irackého režimu. Nie je tajomstvom, že bývalý ruský premiér Jevgenij Primakov bol aktívne zaangažovaný do tejto činnosti. Nie je to však nič nové. Prebiehal zápas rôznych záujmov a prebieha aj naďalej“. Orlov sa však domnieva, že skôr iné krajiny, vrátane Spojených štátov, by sa mali obávať otvorenia irackých archívov: AUDIO: „Som presvedčený, že mnohé dokumenty sú stále tajné. Podrobnosti o spolupráci iných krajín s Irakom sa veľmi zaujímajú ruské špeciálne služby, ako i služby v iných krajinách. Myslím si, že teraz sa začne veľmi silný zápas o prístup k týmto archívom“. Opačný názorový tábor zastupuje známy ruský vojenský analytik Pavel Felgenhauer . Opozícia Moskvy k vojne v Iraku môže byť motivovaná nielen politickými záujmami, ale aj obavami, že sa po Husajnovom páde odhalí rozsah spolupráce Ruska s Irakom. Felgenhauer pre Slobodnú Európu povedal, že podľa nemenovaného zdroja ruského ministerstva zahraničných vecí ruská armáda aktívne a ilegálne spolupracovala so Saddámovým režimom a tento typ spolupráce sa nebude dať podľa neho dať zakryť: AUDIO: „Je nemožné zničiť všetky dôkazy v akejkoľvek krajine, osobitne v takom byrokratickom štáte ako Irak, kde archívy nie sú na jednom mieste. Niečo podobné sa stalo po páde komunizmu v Rusku, vo východnom Nemecku, kde pokusy o zničenie archívov nikam neviedli. Vždy sa zanechá nejaká stopa. Nedá sa zničiť všetko“. Príklad takejto vojenskej spolupráce sa už v Iraku aj črtá. Korešpondent Slobodnej Európy v Iraku tento týždeň hlásil, že americkí vojaci našli v Bagdade list od ruskej zbrojárskej firmy, podpísaný ruským plukovníkomgenerálom Vladislavom Achalovom. List obsahuje ponuku na predaj konvenčných zbraní vo výške miliónov dolárov. List, napísaný po anglicky, je datovaný v júli 2001 a podpísal ho Achalov - ako zástupca jednej moskovskej firmy. Autentičnosť listu však nebola okamžite potvrdená. Obvinenia Ruska zo zakázanej spolupráce s Irakom považuje za celkom neopodstatnené Bobo Lo z londýnskeho Kráľovského inštitútu pre medzinárodné záležitosti: AUDIO: „Porušenie týchto pravidiel a sankčného režimu by bolo proti-západným činom, znamenalo by to znehodnocovanie autority OSN. Rusko sa pýši, že by takéto niečo neurobilo, na rozdiel od Spojených štátov. Rusko vždy samo seba vnímalo ako dobrého medzinárodného občana, dodržiavajúceho pravidlá OSN. Nič sa síce nikdy nedá vylúčiť, ale bol by som veľmi prekvapený, keby ruská vláda dokonca i na kvázivládnej oficiálnej úrovni porušovala sankcie OSN“. Lo sa domnieva, že ruská vojenská technológia sa mohla dostať do Bagdadu nepriamo cez tretiu krajinu, napríklad Ukrajinu alebo Bielorusko. Ale i v taktom prípade by to bolo na základe ústnej dohody a nie v písomnej podobe. Analytici zastávajú teda celkom opačné názory, od úplnej nedôvery Kremľa až po takmer slepú vieru. O tom, či Moskva dodávala Iraku zakázané zbrane, môžu vypovedať iracké archívy. Zatiaľ zostávajú však pre verejnosť zahalené tajomstvom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...