|
|
| |
|
Dnes je piatok, 4. júl 2008 |

|
|

|
24. apríl 2003
|
Vražda poslanca Jušenkova sa zrejme nedotkne politických pomerov v Rusku
|
Peter Gabaľ
|
Ruská polícia zadržala údajného páchateľa minulotýždňovej vraždy poslanca Štátnej dumy Sergeja Jušenkova. Niekoľko nezodpovedaných otázok však v tomto prípade zostáva i naďalej. Navyše problém násilia páchaného na podnikateľoch a štátnych predstaviteľoch v Rusku je širší.
Štvrtková vražda 52-ročného poslanca dolnej komory ruského parlamentu a vysokého predstaviteľa liberálov Sergeja Jušenkova viedla k vlne protestov z celej šírky politického spektra a volaniu po reforme toho, čo mnohí nazývajú stavom bezprávia v krajine. Otázkou je, čo presne si pod takouto reformou predstaviť. Motívy nespokojnosti sú však viac než jasné: útoky na podnikateľov sú takmer na dennom poriadku, niektoré tohtoročné obete z ich radov boli navyše regionálnymi alebo miestnymi poslancami a alebo straníckymi predstaviteľmi. A za dvanásť rokov od rozpadu Sovietskeho zväzu bolo zabitých už deväť poslancov ruského parlamentu. Čo do významu na politickej scéne v tomto tragickom zozname patrí Jušenkovovi jedna z najvyšších priečok, kde sa jeho meno zrejme zaradí vedľa pro-reformnej vodkyne Galiny Starovojtovovej, zavraždenej pred piatimi rokmi. Obavy o život a bezpečnosť ruských politikov musí zvyšovať i smutný fakt, že páchatelia týchto vrážd zostávajú v prevažnej väčšine prípadov neodhalení a tak i nepotrestaní.
V prípade Sergeja Jušenkova vyvolali viacero otázok možné motívy. Komentátor Slobodnej Európy, znalec ruských pomerov Jefim Fištejn pre naše vysielanie k tomu minulý týždeň povedal:
AUDIO: "V podstatě jediná policejní verze, která je rozpracovávána, je politická vražda. Vychází z toho, že Sergej Jušenkov prokazatelně nebyl podnikatel a neměl sebemenší vztahy k možným byznys-strukturám, kterí mívají napojení na kriminální svět."
Jušenkov mal povesť radikálneho liberála s ostrými opozičnými názormi. Bol silným odporcom vojny v Čečensku, no i súvislosť možného motívu s týmto faktom nie je zreteľná. Opäť Jefim Fištejn:
AUDIO: "Každopádně to nebyli Čečenci, ani jim sympatizující lidé. Že by to dělala druhá strana je značně pochybné. Každopádně musím připomenout, že Jušenkov sám byl plukovníkem ruské armády, kandidát filozofických věd, který přednášel na vojenské akademii a měl v podstatě napojení na ruskou armádu."
Do diskusií o ďalšej vražde politika i o násilí v širších súvislostiach prišla ruská polícia s oznámením, že zatkla 20-ročného mladíka menom Arťom Stefanov. Podľa polície je podzrivý z vraždy, ktorá údajne mala byť pomstou za uväznenie mladíkovho otca. Ten vraj podľa agentúry Interfax poslal pred šiestimi rokmi Juščenkovovi list, v ktorom politika obvinil z nelegálneho prospechu na úkor vládnych prostriedkov, ktoré mali patriť Čečensku. Jušenkov postúpil list generálnej prokuratúre s tvrdením, že sa stal obeťou vydierania. Stefanov starší kvôli tomu strávil pol roka vo väzbe. Podľa polície sa podozrivý podobá na kresbu páchateľa, získanú podľa popisu svedkov. Medzi prvými policajnú verziu spochybnil člen Jušenkovovej strany Liberálne Rusko Julij Nisnevič. Ďalší politickí a poslaneckí kolegovia obete odmietajú, že by mohol byť zapletený do nejakých obchodov, a už vôbec nie nelegálnych. Neveria, že by mohol mať do činenia s korupciou a vo všeobecnosti prevažuje názor o politických motívoch. O to viac, že štýl atentátu mal známky vraždy na objednávku a páchateľ mal minimálne takú profesionálnu výbavu, akou je tlmič namontovaný na strelnej zbrani.
Okrem úvah o zastrašovaní opozície a utlmovaní kritiky Kremľa sa však povestí šíri viac: ruskou tlačou prebehli správy o krádeži veľkých obnosov peňazí i o vnútrostraníckych motívoch. Strana Liberálne Rusko vznikla pred dvoma rokmi za finančnej podpory v exile žijúceho magnáta Borisa Berezovského. Toho však Jušenkov neskôr zo strany vyhodil po tom, čo sa Berezovskij v mene formovania širokej opozície začal dávať dokopy s osobami s komunistickým pozadím. Ich vzťahy by ale údajne nemuseli byť až také zlé: bývalý šéf parlamentu Ivan Rybkin podľa vlastných slov minulý mesiac spolu s Jušenkovom vykonal "priateľskú" návštevu Berezovského v Londýne.
Samotný Berezovskij tento týždeň oznámil, že poslal ruskej prokuratúre kópiu dokumentu, ktorý mu dal vlani do úschovy Jušenkov, a to vyhlásenie, v ktorom poslanec naznačoval, že mu hrozí nebezpečenstvo od ruských tajných služieb. Tie Jušenkov spolu s Berezovským pred časom obvinili zo zorganizovania série bombových útokov na obytné domy v ruských mestách v roku 1999. Oficiálni predstavitelia však pripisovali vinu za atentáty čečenským separatistom, čo ruskej vláde pomohlo ospravedlniť nasledujúcu druhú vojnu v Čečensku.
V tejto spleti vzťahov, podozrení, domnienok a legiend sa bude pravda hľadať ťažko. A aké budú dopady kauzy na politickú scénu? Zástupca riaditeľa moskovského Centra pre politické technológie Dmitrij Orlov je pri úvahách o tom, či Jušenkovova vražda opozíciu skôr zjednotí, alebo naopak vnesie do jej radov zmätok, pomerne skeptický:
AUDIO: "Počiatočná vlna určitej nespokojnosti so silovými štruktúrami, nespokojnosti s celkovým Putinovým politickým režimom, rýchlo opadne, najmä ak prokuratúra a ministerstvo vnútra predložia reálnu verziu Jušenkovej smrti."
O tom, že Jušenkovova vražda síce vládnucej štátnej moci nepomôže, ale ani ju neohrozí, je presvedčený aj riaditeľ ďalšieho moskovského výskumného pracoviska Jurij Korguňuk. Štátna moc sa podľa neho môže opierať aspoň o jeden fakt:
AUDIO: "Ani polícia ani Federálna bezpečnostná služba ani akýkoľvek bezpečnostný orgán nemôže postaviť okolo všetkých politikov ochranku. Zabrániť takýmto vraždám je principiálne nemožné."
Na krajinu bude mať Jušenkovova vražda podľa Korguňuka len krátkodobý dopad a napriek vlne sa protestov nijako nedotkne podstaty politických pomerov v Rusku.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|