Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       29. apríl 2003 Blair navštívil Putina Miroslav Neoveský Dnes napoludnie priletel britský premiér Tony Blair na niekoľko hodín do Moskvy na rozhovory s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Príspevok, s použitím materiálu moskovského spravodajcu Slobodnej Európy Gregoryho Feifera pripravil Miroslav Neoveský. Ruský prezident Vladimír Putin dnes zopakoval postoj Moskvy, podľa ktorého Organizácia spojených národov musí hrať úlohu v povojnovom Iraku. Po skončení rozhovorov s britským premiérom Tony Blairom sa ruský prezident tiež vyslovil za návrat zbrojných inšpektorov OSN do Iraku a za pokračovanie programu OSN „ropa za potraviny“. Zmienil sa aj o tom, že Rusko je tiež ochotné preskúmať iracke dlžoby. Washington v súčasnosti nalieha na zrušenie sankcií, uvalených na Irak po jeho invázii do Kuvajtu a po jeho porážke vo vojne v Perzskom zálive v roku 1991. To by ale tiež znamenalo skončenie programu „ropa za potraviny“ a tým by OSN tiež stratila kontrolu nad príjmami z ťažby a vývozu irackej ropy. Príslušná rezolúcia Bezpečnostnej rady by tiež potvrdila koaličnú administratívu krajiny do vytvorenia irackej dočasnej vlády. To však Rusko rozhodne odmieta a iba minulý týždeň ruský minister zahraničných vecí Igor Ivanov naznačil, že Rusko by mohlo skôr podporiť francúzsky návrh na iba dočasné pozastavenie platnosti sankcií. Ruský prezident Vladimír Putin by však chcel predísť tomu, aby odlišný postoj Ruska viedol k zhoršeniu vzťahov medzi Washingtonom a Moskvou. V tomto ohľade je britský premiér Tony Blair vari v najlepšej pozícii, z akej môže pomôcť preklenúť tieto rusko-americké nezhody. Podľa zdrojov z Moskvy, niektorí z ruských diplomatov sa pochvalne vyslovili o britskej „zdržanlivosti“ voči Washingtonu. Je síce pravda, že Tony Blair je za väčšiu rolu Organizácie spojených národov v povojnovom Iraku, ale sotva možno hovoriť o tom, že by sa výrazne odlišoval od postoja Bieleho domu. Vyplynulo to aj z jeho slov na tlačovej konferencii pred odletom do Moskvy, keď ciele koalície definoval nasledovne: AUDIO „Našou prvou prioritou musí byť stabilizovať krajinu. Druhou je humanitárna situácia a treťou a s tou si môžeme dať načas, je vyšetriť záležitosť zbraní hromadného ničenia, a to tiež urobíme. A ako vždy odpovedám na túto otázku, som naďalej presvedčený, že ich tiež nájdeme.“ Odmietanie Moskvy zrušiť sankcie, ako to požaduje Washington je v ostrom rozpore s jej postojom pred vojnou v Iraku, keď naliehala na ich zrušenie. Odôvodňovala to svojimi hospodárskymi záujmami, okrem iného kontraktmi v hodnote niekoľkých miliárd dolárov, ako aj irackým dlhom ešte z čias Sovietskeho zväzu v hodnote 8 miliárd dolárov. Teraz Rusko dúfa, že mu pripadne istá rola v povojnovom Iraku. Jeho nádeje sa zvýšili aj po interview amerického veľvyslanca v Moskve Alexandra Vershbowa, ktoré vyšlo v dnešných „Izvestijach“, a podľa ktorého by Washington uvítal podiel Ruska na obnove Iraku. Či sa britskému premiérovi podarilo aspoň do istej miery pozmeniť postoj Moskvy, to sa možno ukáže až na májovom summite skupiny krajín G-8 vo francúzskom Eviane.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...