Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       16. máj 2003 Ruský prezident predniesol správu o stave krajiny Peter Gabaľ Ruský prezident Vladimír Putin dnes ráno pred oboma parlamentnými komorami predniesol správu o stave krajiny. Okrem iného v nej pochválil úspechy krajiny pod jeho vedením a vytýčil veľké ciele - od zdvojnásobenia HDP za nasledujúcich desať rokov až po zaradenie sa krajiny medzi najmocnejšie štáty sveta. Hodinový prejav ruského prezidenta v Moskve sledoval tamojší korešpondent Slobodnej Európy Gregory Feifer, pre slovenské vysielanie jeho správu spracoval Peter Gabaľ. Výročná správa ruského prezidenta Vladimíra Putina o stave krajiny zaznela desať mesiacov pred budúcoročnými prezidentskými voľbami v Rusku. V tomto časovom rámci, v ktorom nie sú prekvapujúce znaky predvolebnej kampane, Vladimír Putin vytýčil pred krajinou niekoľko smelých cieľov: okrem iného stať sa mocnosťou, založenou na silnej, globálne prepojenej ekonomike. AUDIO: "Našou principiálnou úlohou sa musí stať návrat Ruska do radov bohatých, rozvinutých, silných a rešpektovaných krajín sveta. No takýto návrat Ruska bude možný len ak sa Rusko stane ekonomicky silným a keď nebude závislé od dávok medzinárodných finančných organizácií." Apelujúc na národnú hrdosť ruský prezident vyzdvihol rozvoj krajiny za posledné tri roky, počas ktorých vykonáva funkciu hlavy štátu. Zároveň však Putin pripomenul, že krajinu čaká ešte dlhá cesta k dokončeniu reforiem, na ktorej striehnu také nebezpečenstvá, ako nestabilná ekonomika, chudoba, demografická kríza a terorizmus. Nádej však vidí v tom, že Rusku sa už podarilo dosiahnuť politickú stabilitu a ekonomický rast, vykonať množstvo reformných krokov vrátane prijatia dôležitých zákonov – od pracovného práva cez posilnenie ľudských práv až po privatizáciu pôdy, daňové zákony a nový zákon o politických stranách. AUDIO: "Už sa nám podarilo zvládnuť veľmi veľa problémov - vrátane tých, ktoré sa ešte nedávno zdali byť jednoducho neriešiteľné. Nakoniec sme právne i fakticky nastolili jednotu krajiny, upevnili moc štátu, priblížili federálnu moc regiónom." Moskovský korešpondent Slobodnej Európy Gregory Feifer si ďalej všíma, že dnešná Putinova správa o stave krajiny obsahovala množstvo zovšeobecnení, čím sa prezident odklonil od svojho doterajšieho trendu vytyčovať v takýchto správach konkrétne ciele vlády na nasledujúce obdobie. Vo svojej správe Putin niekoľkokrát zopakoval, že hlavnou úlohou Ruska je integrácia do medzinárodného spoločenstva, založeného na ekonomickej súťaži. Časť správy o stave krajiny, ktorú dnes predniesol ruský prezident Vladimír Putin, bola venovaná aj Čečensku. Napriek tomu, že v tejto odštiepeneckej republike Ruskej federácie sa za uplynulý týždeň uskutočnili dva samovražedné atentáty, ktoré si celkom vyžiadali najmenej 75 obetí, prezident sa o krvavých incidentoch vôbec nezmienil. Jeho slová na adresu Čečenska zneli napospol pochvalne. Ocenil vývoj v kaukazskej republike s dovetkom, že stav bezprávia sa v nej chýli ku koncu a vyzdvihol aj minulomesačné referendum o prijatí novej ústavy Čečenska ako neoddeliteľnej časti Ruskej federácie. AUDIO: "Dnes osobitne ďakujem čečenskému ľudu za statočnosť, za to, že sa nenechal a nenecháva zastrašiť. Za múdrosť ktorá je neodmysliteľnou súčasťou vnímavosti k pravde. Ľud Čečenska vo svojich srdciach pocítil svoju zodpovednosť a svoj ľudský záujem. A nakoniec referendum ukázalo, že Čečenci právom patria medzi neoddeliteľné súčasti jednotného ruského mnohonárodného ľudu." V ekonomickej časti svojho prejavu Vladimír Putin vyzdvihol 20-percentý rast hrubého domáceho produktu za uplynulé tri roky pod jeho vedením, v protiklade k zhubnej ekonomickej kríze v roku 1998. Zároveň ale pripomenul spomaľovanie tohto rastu a jeho závislosť na globálnych ekonomických podmienkach, pričom poukázal na vysoké ceny ropy, ktoré v istých fázach výrazne prispeli k ruskému ekonomickému rastu. Navyše ekonomika zostáva nestabilná, a štvrtina ľudskej populácie sa nachádza pod hranicou životného minima. Keďže k známkam mocností patrí aj silná mena, mal by podľa Putina rubeľ dosiahnuť plnú zameniteľnosť do roku 2007. Kriticky sa ruský prezident vyslovil o demografickej kríze, v ktorej sa kombinuje rastúca úmrtnosť s klesajúcou pôrodnosťou. Putin pritom hovoril o zvýšení príťažlivosti krajiny pre imigrantov, najmä z bývalých sovietskych republík. V súvislosti s dlho sľubovanou administratívnou reformou sa prezident zmienil o prebujnelej byrokracii, postrádajúcej kvalifikovaných pracovníkov. AUDIO: "Bez ohľadu na ohromné množstvo štátnych úradníkov panuje kádrový hlad. Hlad na všetkých úrovniach a vo všetkých štruktúrach moci, hlad po moderných administratívcoch, efektívnych ľuďoch." Medzi otázkami zahraničnej politiky ruský prezident označil za hlavnú úlohu vo svete vybudovanie základne pre udržiavanie medzinárodného práva. Aj keď OSN nie je dokonalá, povedal Vladimír Putin, zostáva najdôležitejším medzinárodno-politickým orgánom. V súlade s doterajšími postojmi ostro odsúdil rozhodnutie Spojených štátov ísť do vojny proti Iraku bez záštity OSN. Medzinárodný terorizmus označil za najväčšiu hrozbu súčasnosti a v narážke na bombové atentáty na obytné domy v roku 1999 povedal, že Rusko patrilo medzi prvé krajiny, postihnuté terorizmom. Zmienil sa o pripravovanej profesionalizácii niektorých zložiek ruskej armády a bez ďalších podrobností oznámil, že krajina pracuje na vývoji nových strategických zbraní.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...