Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       21. máj 2003 Stalinova kolektivizácia na Ukrajine a hladomor: príčiny a dôsledky Anna Rausová V Udalostiach Slobodnej Európy sa teraz pozrieme na Ukrajinu, kde si tento rok pripomínajú neslávne 70. výročie Stalinovej kolektivizácie, ktorá vyústila do povestného hladomoru. Ten si vyžiadal spolu asi 14 miliónov ľudských životov. Korešpondent Slobodnej Európy Askold Krushelnycky vyhľadal jednu z tých, ktorí hladomor prežili a dokonca si ho pamätajú. Zaujímal sa tiež o motívy Stalinovho plánu a tiež to, prečo sa dodnes o katastrofe takýchto obrovských rozmerov vie na Ukrajine i vo svete zatiaľ málo. Umelo vyvolaný hladomor na Ukrajine bol iba vyvrcholením politického plánu Kremľa. Mal za cieľ zbaviť sa spoločenskej triedy, ktorú komunisti považovali za najnebezpečnejších oponentov. Stalin chcel tiež zlomiť vôľu Ukrajincov, ale i tých komunistov na Ukrajine, ktorí si zachovávali národnú identitu. Vlastníkov obrovských hektárov pôdy z cárskych čias už komunisti stihli zabiť pri revolúcii v roku 1917. Sovietske vedenie sa však rovnako chcelo zbaviť miliónov roľníkov na Ukrajine, ktorí začali obrábať skonfiškovanú pôdu a hospodárili na malých farmách, pričom najviac pestovali pšenicu. Pre komunistov predstavovali príklad nežiadúcej sebestačnosti a kapitalizmu. Osobitne Stalin nenávidel ukrajinské národné tendencie a preto odmietal kompromisy Kremľa s ukrajinskými komunistami. Tie umožnili Ukrajine istý stupeň autonómie a oživenie tradície ukrajinskej kultúry a jazyka. Kremeľ rozdelil ukrajinských roľníkov do niekoľkých kategórií. Úhlavným triednym nepriateľom boli kulaci, relatívne prosperujúci poľnohospodári, ktorí si mohli dovoliť mať dobytok a príležitostne si i najímať pomoc pri oraní a žatve. Stalinská Moskva dúfala, že chudobnejší roľníci by jej mohli pomôcť zbaviť sa kulakov hrajúc na pocity nenávisti voči bohatšej vrstve. Koncom roku 1929 začal Stalin tzv. dekulakizáciu na Ukrajine, ale i v oblasti Severného Kaukazu, kde žilo pomerne veľké množstvo etnických Ukrajincov. Proces sprevádzala typická komunistická propaganda, ktorá mala za cieľ vyvolať nenávisť ľudí voči kulakom a ich rodinám, vykresľujúc ich ako hrozbu rovnajúcu sa zahraničnej vojenskej invázii. Pri tomto brutálnom procese pomáhali komunistickí dobrovoľníci, podporovaní obávanou sovietskou tajnou políciou. Kulaci prišli o svoje polia, domovy a celý majetok. Tí, ktorí sa vzpierali boli zastrelení, tí čo vyviazli so zdravou kožou boli deportovaní na Sibír a Ďaleký východ – nie však do vyhnanstva ale do povestných pracovných lágrov. Z takejto rodiny pochádza i Teodora Soroka , ktorá mala v roku 1932 11 rokov, keď bola jej rodina v Poltavšynskom regióne označená za kulakov: AUDIO : Môj starý otec si najímal robotníkov na žatvu a v prípade potreby i na oranie, najímal si ich tiež na jeseň. To bol dôvod, prečo ho sovietske úrady kruto prenasledovali, nielen však jeho ale i celú rodinu, ktorú označili za vykorisťovateľov. Celú moju rodinu zničili neľudským spôsobom“. Odhaduje sa, že dekulakizácia si vyžiadala celkovo sedem a pol milióna životov. Mnohí kulaci radšej vypálili svoje domy a utratili dobytok, ako by ich videli skonfiškované. Tisícky kulakov sovietski „dobrovoľníci“ zastrelili za to, že odmietali vydať majetok. Nekonečné transporty na Sibír v preplnených vlakoch do pracovných táborov bez jedla veľa kulakov neprežilo. Medzi deportovanými bol aj starý otec a otec Teodory Soroky. Nikdy viac ich už nevidela. Spolu s matkou, sestrou, tetou a ďalšími rodinnými príslušníkmi zostali doma na Ukrajine netušiac, že ich čaká ešte väčšia katastrofa – hladomor. V roku 1933 zomrela väčšina jej rodiny na podvyživenie. Kremeľ sa vysporiadal s kulakmi a zároveň naštartoval ďalší megalomanský proces - kolektivizáciu. Komunisti nariadili roľníkom šibeničné odvodové kvóty, aby ich tak prinútili vstúpiť do kolchozov. Na kolektivizácii si dala Moskva osobitne záležať, vyslala na pomoc Ukrajine asi 25 000 spoľahlivých komunistov. Spolu s tajnou políciou a často i armádou terorizovali roľníkov, aby vstúpili do družstva. Komunisti boli šokovaní, že i napriek propagande a nezvyčajnej krutosti voči kulakom bežní ukrajinskí roľníci sympatizovali skôr s kulakmi než s komunistickou stranou a jej kolektívnymi zámermi. Mnohí roľníci skončili tak, že ich samotných označili za kulakov a tak aj s nimi bolo naložené. Sovietske komunistické úrady kruto tlačili na roľníkov, zvyšujúc kvóty, takže ľuďom nezostalo takmer nič pre ich rodiny. Navyše vznikajúce poľnohospodárske družstvá boli samozrejme nefektívne. Za tohto stavu, dokonca i napriek zúfalým apelom ukrajinských komunistov Stalin v roku 1932 zvýšil kvóty na odvod pšenice na Ukrajine, Severnom Kaukaze a v oblasti rieky Volgy v Rusku. To nevyhnutne vyústilo do hladomoru. Sovietske učebnice dejepisu a lojálni komunisti sovietskej éry tvrdili, že hladomor mala na svedomí zlá úroda v roku 1932. Ale dokonca i sovietske archívy uvádzajú, že žatva v uvedenom roku bola dostatočná. Teodora Soroka si dokonca spomína, že roľníci sa vtedy z úrody tešili: AUDIO : „Kolektivizácia pšenice sa začala v roku 1932. Vtedy bola veľká úroda. Ľudia hovorili, že pšenica vyrástla tak vysoko, že na poli nebolo vidno ani hlavy ľudí. Nikto vtedy neočakával takú úrodu. Sovietske úrady povedali, že hladomor v roku 1932 bol zapríčinený zlou úrodou, ale to je klamstvo“. S postupujúcim hladom komunisti zintenzívňovali tlak na dodržiavanie kvót, čo spôsobilo, že ľudia nemali prakticky čo jesť. Tisícky roľníkov, ktorí sa snažili ukryť pšenicu alebo iné potraviny pred úradmi, aby ich nemuseli odovzdať, boli popravené. Takto tiež skončili mnohí miestni komunistickí funkcionári, ktorí sa postavali proti tejto kremeľskej politike Stalina. Britský historik Robert Conquest, ktorý napísal jednu z najrozsiahlejších štúdií o hladomore na Ukrajine napísal, že Stalin veľmi dobre vedel, že jeho tlak na zvyšovanie kvót potravín pre štát povedie k hladomoru. Napriek tomu neustúpil, pretože jeho prostredníctvom chcel zničiť nekomunistov a ukrajinskú národnú identitu. S týmto názorom sa celkom stotožňuje Teodora Soroka : AUDIO : „Umelo vyvolali hladomor, pretože to bol pre nich najjednoduchší spôsob, ako zlomiť Ukrajine krk a dostať ju pod kontrolu bez toho, aby za to museli nejako zaplatiť“. Naplánovaný hladomor bola však žiaľ iba jednou z krutostí, ktorou sa Stalin so svojimi pomocníkmi previnil na miliónoch nevinných ľudí.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...