Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       16. jún 2003 Po vstupe do EÚ bude Slovensko jej hraničným štátom Daniel Raus Česko bolo poslednou krajinou Višegradskej štvorky, v ktorej prebehlo úspešné referendum o vstupe do Európskej únie. To znamená, že celá oblasť sa 1.mája na budúci rok stane súčasťou tohto spoločenstva. Na rozdiel od Česka ale nebude Slovensko obklopené krajinami únie zo všetkých strán. Stane sa jedným z hraničných štátov. Keď vstúpi Slovensko do Európskej únie, stanú sa hranice s Ukrajinou vonkajšími hranicami celej únie. Z toho vyplýva viacero dôsledkov. V budúcnosti sa totiž Bratislava pripojí k takzvanej Šengenskej dohode, podľa ktorej sa strážia iba vonkajšie hranice, takže vo vnútornom priestore sa môže každý slobodne pohybovať. Ľudia zo Švédska môžu dnes napríklad bez hraničnej kontroly cestovať až na juh Talianska. Výhody sú teda zrejmé. Problémy ale nastanú na vonkajších hraniciach, pretože práve tam bude sťažený pohyb. Dodajme, že Slovensko je na tom dobre v porovnaní s inými kandidátmi, ktorí majú tieto hranice podstatne dlhšie a pohyb na nich je rušný. Takouto krajinou je napríklad Poľsko, susediace s Ukrajinou, Bieloruskom a Kaliningradom. Varšavský analytik Antoni Kaminski hovorí, že jeho krajina hľadá kompromis, pretože si dobre uvedomuje zlé dôsledky izolácie: AUDIO: „Pokúšame sa, pri rešpektovaní šengenských požiadaviek, hľadať spôsoby, ako udržať priepustnosť hraníc, aby sa nestali deliacou líniou medzi Poľskom a východnými susedmi“. Poľsko malo zaviesť od 1.júla vízovú povinnosť pre Ukrajincov, Rusov a Bielorusov. Odložilo tento krok ale na 1.október – na žiadosť týchto krajín. Brusel však túto vízovú povinnosť žiada. Takže, podľa Kaminskeho, hľadá Varšava cestu k naplneniu požiadaviek z jednej aj druhej strany: AUDIO: „Jednou z našich dôležitých, povedal by som inštinktívnych motivácií, je to, že Európa by nemala byť rozdelená. Že keď sa pripojíme k Európe a budeme prehlbovať jej štruktúry, mali by sme prehlbovať aj vzťahy so susedmi“. Dodajme, že cezhraničný pohyb je vo viacerých oblastiach dôležitý pre miestne hospodárstvo a má dlhú tradíciu. Ako uvádza ženevský odborník na migráciu Damien Popolo, prerušenie tejto tradície môže postihnúť napríklad Rumunov, ktorí chodia za prácou do Maďarska: AUDIO: „Ak rozmýšľate o krajinách, ktoré majú historicky väčší pohyb cez hranice, napadne vás napríklad Maďarsko a Rumunsko. Je zrejmé, že pre Rumunov by bolo ťažšie dostať sa do Maďarska, ako predtým, keďže Maďarsko bude musieť zavádzať Šengenskú dohodu“. Európska únia má však svoje dôvody na pritvrdenie režimu na vonkajších hraniciach. Jedným z najvážnejších problémov súčasnosti je ilegálne prisťahovalectvo, ako aj obchod s drogami ľuďmi či so zbraňami. Hraničné štáty pritom (aspoň spočiatku) nebudú cieľovými krajinami, takže celú záležitosť nepociťujú až tak citlivo. Ako poznamenáva hovorca Európskej komisie Diego de Ojeda, Brusel nechce ignorovať záujmy nových krajín, ale nechce ani, aby sa na jeho záujmy zabudlo: AUDIO: „Musíte vyvážiť obidva záujmy. Záujem ľudí, žijúcich pri hraniciach, záujmy štátov mimo Európskej únie. A záujmy zvyšku ľudí v Európskej únii“. Hľadanie kompromisu rozhodne nebude jednoduché. Ako sme ale podčiarkli, členstvo v Šengenskej dohode je vážnym záujmom Slovenska aj ďalších budúcich členov únie, takže cesta sa hľadať musí.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...