Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       7. júl 2003 Čečenský problém, moskovský atentát a špirála násilia Peter Gabaľ Čečensko, každodenne zmietané zrážkami povstaleckých skupín s ruskými ozbrojenými silami, sa cez víkend opäť pripomenulo tým najhorším spôsobom: sobotňajší atentát na hudobnom festivale v Moskve si vyžiadal najmenej 15 ľudských životov, vrátane dvoch páchateliek, dávaných do súvislosti práve s čečenskými rebelmi. Aj keď dnes potvrdzovaný počet obetí sobotňajších bombových atentátov v Moskve sa oproti pôvodne uvádzaným dvadsiatim mŕtvym znížil na 15 alebo 16, vrátane dvoch páchateliek, tragédiou zostane. A okrem smútku pozostalých za sebou zanecháva ďalšie stopy: prvou z nich zrejme bude strach. Nie je príjemné žiť vo svete, kde vás návšteva rockového festivalu môže stáť život rovnako ako cesta podchodom, návšteva divadla alebo len fakt, že žijete v deväťposchodovom dome v Moskve. To sú len niektoré z najmenej ôsmich útokov, ktoré boli za posledné štyri roky v Rusku pripísané čečenským rebelom. Ruský prezident Vladimír Putin nemohol reagovať inak, ako varovne zdvihnutým prstom: AUDIO: "Vo vnútri štátu je potrebné urobiť všetko pre to, aby bolo možné zvýšiť preventívnu prácu a postaviť bariéry do cesty zločinu, najmä v občianskych zariadeniach." Problémom číslo dva však zostávajú skutočná identita a motívy páchateľov. Ruský prezident Vladimír Putin v piatok večer, niekoľko hodín pred sobotňajším bombovým útokom, vyhlásil prezidentské voľby v Čečensku na začiatok októbra. Niektorí pozorovatelia i oficiálna Moskva – vrátane ruského ministra vnútra Borisa Gryzlova – preto dali útoky do súvislosti práve s piatkovým vyhlásením volieb. Iný pohľad ale ponúkol komentátor britskej BBC, ktorý upozornil, že takýto čin si vyžaduje dlhšie plánovanie. Spomínaný minister Gryzlov zase oznámil, že u jednej z atentátničiek sa našiel čečenský pas. Podľa ďalších oznámení vyšetrovateľov sa na tele jednej z útočníčok našla dokonca i letenka z Tbilisi, čo gruzínske ministerstvo bezpečnosti vzápätí označilo za dezinformáciu. Samozrejme sa tak nutne objavili pochybnosti, do akej miery je pravdepodobné, že pri výbuchu nálože odhadovanej na pol kila trinitrotoluénu a obsahujúcej množstvo kovových súčiastok kvôli zvýšeniu účinku sa na tele páchateľky, alebo v jeho blízkosti, zachovajú práve dokumenty, jednoznačne odkazujúce k istým konkrétnym miestam a súvislostiam. K atentátu sa do pondelkového popoludnia nikto neprihlásil, a exiloví predstavitelia i čečenské vedenie tamojších rebelov sa od atentátov dištancovali. Ruské ministerstvo vnútra však poukazuje na výsledky doterajšieho vyšetrovania a na spojitosť s predošlými útokmi, najmä na rukojemnícku drámu v moskovskom divadle Na Dubrovke pred deviatimi mesiacmi. Ruský prezident Putin tu vidí dokonca širšiu súvislosť atentátov s medzinárodným terorizmom. AUDIO: "Už samotný spôsob spáchania tohto zločinu, kanály a zdroje financovania, zásobovania, a najmä to, že zločin bol zameraný proti civilným obyvateľom, nás presviedčajú o tom, že banditi pôsobiaci v Čečensku sú súčasťou medzinárodnej teroristickej siete. Nuž, v prípade týchto ľudí je márne vykonávať prevenciu. Ich treba vykázať z ich pivníc a jaskýň, kde sa dosiaľ skrývajú, a ničiť ich." Vedenie čečenských separatistov sa tak ocitá pod ďalším tlakom. V jeho neprospech hovorí fakt, že dištancovanie sa od útokov môže myslieť úprimne a vážne, množstvo rôznych frakcií však pri najlepšej vôli nemá pod kontrolou. Otázne navyše zostáva, do akej miery by mohlo ísť o individuálne akcie vedené túžbou po pomste, keďže podľa ďalších špekulácií ruskej tlače jedna z atentátničiek bola vraj sestrou zabitého čečenského bojovníka. Na jednej strane nemožno nesúhlasiť s protiteroristickými postojmi ruského prezidenta Vladimíra Putina: AUDIO: "Žiadna krajina vo svete si nenechá diktovať od teroristov. Neurobí to ani Rusko. Pretože jediný krok týmto smerom bude znamenať začiatok rozpadu krajiny. A potom množstvo obetí narastie na desiatky, stovky, tisícky." Na strane druhej však to bol Putin, kto v úrade hlavy Ruskej federácie nedokázal nájsť politické riešenie čečenskej otázky, či skôr sa o to ani nepokúsil, a druhá čečenská vojna sa namiesto posledného možného riešenia stala de facto jeho prvým krokom. Jeho kritici tak pripomínajú, že k vysokým obrátkam špirály násilia a odvety tak nepochybne prispel i Putin sám.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...