Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 4. júl 2008       26. september 2003 Hlava ruskej pravoslávnej cirkvi navštívila svoje rodisko - Estónsko Gabriel Sedlák Patriarcha moskovský a celej Rusi Alexij II. navštívil svoje rodné Estónsko. Na tom by nemuselo byť nič zvláštne, ak by po prvé - Tallin nezískal od Moskvy, odkiaľ Alexij prichádza, iba nedávno nezávislosť a po druhé - ak by neexistovali spory medzi samotnými pravoslávnymi estónskymi veriacimi. Keď je hlava katolíckej cirkvi, ktorá nedávno zavítala na Slovensko, vo svojom rodnom Poľsku, celá krajina je na nohách. Neraz sme toho boli svedkami. O privítaní, akého sa u severných susedov Slovenska dostáva Jánovi Pavlovi II., môže patriarcha moskovský a celej Rusi Alexij II. v súvislosti s jeho rodiskom iba snívať. Hlava ruskej pravoslávnej cirvki Alexij II., ktorý sa mimochodom postavil proti návšteve spomínaného Jána Pavla II. v Moskve, sa narodil v Talline v roku 1929 a ako mladý kňaz stál na čele tamojšej diecézy. Včera pricestoval do estónskej metropoly prvýkrát od roku 1993, teda odvtedy, čo sa vlečú spory medzi tamojšími pravoslávnymi veriacimi. Po viacerých odkladoch jeho návštevy rodného mesta sa odohralo niekoľko symbolických gest, vďaka ktorým sa začali lámať ľady. Svoju päťdňovú cestu však Alexij chápe hlavne ako osobnú púť. Okrem iného má celebrovať omšu v tallinskej katedrále svätého Alexandra Nevského. Na jeho počesť miestne úrady rozhodli o vrátení budovy v centre starého Tallinu estónskej ortodoxnej cirkvi, ktorá sa hlási k moskovskému patriarchátu. A aby toho nebolo málo, na recepcii v prezidentskom paláci udelila hlava štátu Arnold Ruutel patriarchovi najvyššie štátne vyznamenanie. To pôsobilo na estónsku národne orientovanú opozíciu ako červené súkno. Udelenie vyznamenania žiadali anulovať. Ako môže byť vyznamenaný človek, ktorý bol ešte v roku 1988 oceňovaný sovietskou KGB ako jej agent, pohoršovala sa opozícia. Cesta k zmiereniu dvoch náboženských skupín, ktoré o sebe vyhlasujú, že sú tou pravou pravoslávnou cirkvou v Estónsku, už vraj vyzerala nádejne. Úrady v Talline však svojou horlivosťou pri vydávaní majetku cirkvi hlásiacej sa k Moskve celej veci nepomoholi, skôr naopak. Šéf oddelenia pre otázky cirkví na estónskom ministerstve vnútra Limo Au vysvetľuje. AUDIO: „Proces odovzdávania majetku pokračuje. Musíme brať do úvahy, čo patrí štátu, majetok oceniť a zaregistrovať. Až sa tento proces skončí, budeme môcť uzavrieť kontrakt odovzdaním majetku do vlastníctva estónskej ortodoxnej cirkvi moskovského patriarchátu.“ Spomínané spory medzi dvoma skupinami pravoslávnych veriacich v Estónsku úzko súvisia s modernými dejinami tejto pobaltskej republiky. Etnickí Estónci sa krátko po osamostatnení ich vlasti v deväťdesiatych rokoch odvrátili od Moskvy a hlásia sa k patriarchátu so sídlom v tureckom Istanbule, či ak chcete v niekdajšej byzantskej metropole Konstantinopol. Etnickí Rusi, ktorí tvoria tretinu celej estónskej populácie, zostali verní Moskve a jej symbolu Alexijovi II., ktorý je zhodou okolností ich rodákom. Alexij dokonca obvinil istambulského patriarchu Bartolomeja z invázie na územie moskovského patriarchátu. Bartolomej odvetil, že iba rešpektoval vôľu veriacich. Hovorí Toomas Hirvoja, ktorý patrí k moskovskej vetve pravoslávnej cirkvi v Estónsku. AUDIO: „Nanešťastie spolupráca medzi cirkvami veľmi nepokročila. Uchádzajú sa o spoločné postoje vo vzájomnom porozumení, ale je to veľmi ťažký proces. Má to veľa aspektov, ale rozvinúť skutočnú spoluprácu, to závisí predovšetkým na hlavách cirkví, na tom, ako oni spolu vychádzajú. Na druhej strane je to otázka vôle k zmiereniu všetkých veriacich a to sa nestáva zo dňa na deň.“ Súčasná návšteva Alexija II. v Estónsku je tamojšími ľuďmi vnímaná aj ako snaha Kremľa o zlepšenie estónsko-ruských vzťahov. K tomu, aby si získal priazeň etnických Estóncov, využije zrejme moskovský patriarcha aj svoju estónčinu. Jazykom svojich bývalých spoluobčanov vraj hovorí plynulo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...