Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 6. október 2008       3. október 2003 Víťaz prezidentských volieb v Čečensku je vopred jasný Gabriel Sedlák V Čečensku sa v nedeľu uskutočnia prezidentské voľby. Keďže v odštiepeneckej republike Ruskej federácie fakticky dodnes pretrváva vojna a šance na víťazstvo má jediný kandidát, všetky prípadné otázky sú vlastne vopred známe. Gabriel Sedlák preto hľadá skôr odpoveď na otázku, prečo už postoj Moskvy k Čečensku nie je takým tŕňom v oku Západu, ako tomu bývalo. Volebná kampaň sa skončila, karty sú rozdané. Tejto hre však, zdá sa, chýba napätie, pretože, ak sa nestane zázrak, už teraz vieme, že víťazom nedeľných prezidentských volieb v Čečensku bude doterajší šéf proruskej administratívy Achmat Kadyrov. Podľa prieskumov mu dá hlas každý druhý volič. Formálne má šesť súperov, ale všetci skutoční rivali, napríklad bývalý šéf ruského parlamentu Ruslan Chazbulatov, buď zložili zbrane sami, alebo k tomu boli okolnosťami prinútení. Podobne ako jarné referendum o novej ústave, potvrdzujúcej Čečensko ako súčasť Ruskej federácie, aj nedeľné voľby chce Moskva využiť na to, aby presvedčila svet, že veci sa v Čečensku vracajú do normálnych koľají. Aby o tom Rusi nedajbože nemali nejaké pochybnosti, v Moskve pred niekoľkými dňami zakázali festival dokumentárnych filmov, z ktorých jeden mal ukázať prázdne čečenské ulice v čase konania marcového referenda, na ktorom sa oficiálne zúčastnilo 90 percent voličov. Hovorí čečenský politológ Jurij Chanžin. Audio: „Čečensko je okupované. Väčšina jeho obyvateľov bola vyhnaná, mnoho ľudí zahynulo. Mestá sú zničené. Nie je tam priemysel, obchod, žiaden verejný či politický život. Voľby sú iba pokusom dať zákonnú podobu existujúcemu vojenskému režimu.“ Druhá čečenská vojna sa začala pred necelými štyrmi rokmi potom, čo čečenskí rebeli vstúpili do susedného Dagestanu. Nasledoval útek desaťtisícov civilistov pred ruským bombardovaním, čo vyvolalo ostrú kritiku Západu. Situácia v kaukazskej republike sa stala hlavnou témou rokovaní OBSE i G-sedmičky. Európska únia varovala Moskvu, že prehodnotí svoj program pomoci Rusku. Všetko sa však ako mávnutím prútika zmenilo po 11. septembri 2001 po útokoch na Spojené štáty. Rusko ponúklo svoju pomoc v boji proti globálnej vojne proti terorizmu a západní politici začali byť chápavejší voči argumentom, že kampaň Ruska v Čečensku je súčasťou tejto vojny. Pre ilustráciu spomenutého vývoja si vypočujme slová hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí Richarda Bouchera zo začiatku roka 2001. Audio: „Boje pokračujú a naďalej prichádzajú vierohodné správy o hrubom zaobchádzaní ruských jednotiek s civilným obyvateľstvom. Ešte sa teda iba uvidí, či tieto informácie predstavujú zmenu v ruskej stratégii, ktorá by mohla vyriešiť patovú situáciu v Čečensku.“ Spojené štáty sa aj dnes prihovárajú za politické riešenie čečenskej krízy, zároveň však zdôrazňujú, že Washington i Moskva čelia spoločnej hrozbe terorizmu. Takto o Čečensku hovoril americký prezident George Bush po minulotýždňovom summite s ruským partnerom Vladimírom Putinom. Audio: „Rusko a Spojené štáty sú spojencami vo vojne proti terorizmu. Oba naše národy utrpeli rukou teroristov a obe naše vlády podnikajú kroky na zastavenie takýchto činov. Žiadna príčina neospravedlňuje teror. Proti teroristom sa treba postaviť kdekoľvek šíria chaos a deštrukciu, vrátane Čečenska. Trvalé riešenie tohto konfliktu bude vyžadovať skoncovanie s terorizmom, rešpektovanie ľudských práv a politické urovnanie vedúce k slobodným a spravodlivým voľbám.“ Americký odborník na Čečensko Lawrence Uzzell si o tom myslí toto. Audio: „Určite je správne povedať, že došlo k zmierneniu tónu. Všetko na Západe je videné cez terorizmus a Kremľu sa mimoriadne darí dostávať Západ do polohy, kedy spieva podľa moskovských nôt, ktoré vykresľujú Rusko ako partnera v globálnej vojne proti terorizmu, čím vytvára imunitu voči kritike.“ Pre úplnosť je treba povedať, že kritiku správania sa Moskvy v Čečensku miernil v minulosti aj Bushov predchodca Bill Clinton, ktorý raz dokonca prirovnal ruského exprezidenta Borisa Jeľcina k Abrahamovi Lincolnovi a vojnu v Čečensku s americkou občianskou vojnou. Nie všetci boli samozrejme nadšení tým, že Západ zmiernil svoju kritiku. Clinton bol kritizovaný hlavne domácimi oponentami, dnešného prezidenta Busha nevynímajúc. Aké boli ďalšie osudy tohto postoja, to tu už zaznelo. To všetko však neznamená, že by kritika ruského veľmocenského správania sa v separatistickej republike na Západe úplne zmĺkla. To, že na voľby do Čečenska nevyslala pozorovateľov, vysvetlila napríklad Rada Európy tým, že sa nechce podieľať na legitimizácii volieb, ktoré sa odohrávajú v sovietskom štýle. Kritiku bolo počuť aj od prestaviteľov Európskej únie a kritický bol aj vysoký predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí Steven Pifer, keď o Čečensku referoval minulý mesiac na pôde Kongresu. Víkendové prezidentské voľby, pokračujúce násilie v Čečensku, žiadosť Moskvy adresovaná Londýnu o vydanie čečenského vyslanca, či prípadné pojednávanie pred Európskym súdom pre ľudské práva o násilnostiach ruských síl. Toto všetko je zárukou toho, že Čečensko z prvých strán novín tak skoro nezmizne. Bute to však stačiť na to, aby sa otázka Čečenska stala opäť jednou z hlavných tém medzinárodnej politiky? Ruský analytik Arkadij Mošes pracujúci pre fínsky Inštitút medzinárodných vzťahov má pochybnosti. Audio: „Nie je to nový problém a aj keby Západ rád vyvinul na Rusko tlak, nemyslím si, že by mohol uspieť takýmito prostriedkami, pretože pozícia Moskvy sa nezmení. To je absolútne jasné.“ A o tom, čo cítia samotní Čečenci, hovorí čečenský novinár Rustam Kalijev. Audio: „Môžem povedať, že tam nikdy nebol taký druh strachu, aký je tam dnes. To, čo si myslia o Kadyrovovej administratíve, majú ľudia odvahu si iba šepkať. Ale jedno je isté: Čečenci vidia Kadyrovovo víťazstvo ako niečo, čomu nie je možné sa vyhnúť. Inou otázkou je, či to bude dobré, alebo zlé. Ale Čečenci to vnímajú ako nevyhnutnosť.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...