[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je piatok, 25. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



20. október 2003

Kadyrov – prezident s otáznikom

Jaroslav Rozsíval

V nedeľu bol slávnostne inaugurovaný do funkcie novozvolený čečenský prezident Achmad Kadyrov.

Víťazstvo Achmada Kadyrova bolo jednoznačné – menej jednoznačné boli už však okolnosti, ktoré sprevádzali jeho voľbu: skôr ako sa občania zakaukazskej ruskej republiky Čečensko vybrali k volebným urnám, sa totiž z kandidátnej listiny pomaly, ale iste vytratili všetci jeho vážni protikandidáti: buď sa vzdali, alebo ich volebná komisia vyškrtla zo zoznamu. Okrem toho dochádza v krajine takmer každý deň k ozbrojeným stretom čečenských povstalcov s ruskými silami. Za týchto okolností sa západní pozorovatelia odmietli zúčastniť na monitorovaní priebehu volieb, ktoré zaujímali iba pozorovateľov z Arabskej ligy a Konferencie islamských krajín.

Doterajší šéf promoskovskej administratívy krajiny sa teda stal prezidentom. Zatiaľ však nie je vôbec jasné, či sa zámer ruského prezidenta Putina dosiahnuť v krajine mier, splní. Kadyrov mu síce oddane slúži odvtedy, čo sa odtrhol od čečenského vodcu a posledného demokraticky zvoleného prezidenta krajiny Aslana Maschadova. Lenže mier v Čečensku nenastane len tak zo dňa na deň.

Kadyrov síce ponúkol rebelom amnestiu - pokiaľ prestanú bojovať, lenže zatiaľ tak urobilo iba 200 ozbrojencov. Expert Carnegieho nadácie v Moskve Alexej Malašenko k tomu dodáva.

Audio: "Jeden z problémov tejto amnestie je, že bojovníci sa vrátia, ale vstúpia aj so svojimi zbraňami do Kadyrovových milícií. Neviem však čo bude s tými, ktorí nie sú Čečenci, Tento problém Kadyrov nevyrieši bez aktívnej pomoci Moskvy."

Kadyrova ľudia rešpektujú ako autoritu predovšetkým zo strachu: boja sa nielen o neistú budúcnosť, ale aj o svoj život: Kadyrovove milície totiž tvrdo potláčajú akýkoľvek opozičný prejav: Pozorovatelia im pripisujú veľké množstvo prípadov zmiznutia, mučenia, či zabíjania civilistov. Ruský novinár Rustam Kalijev tvrdí, že Kadyrovovci sú iba jedným z bojujúcich čečenských klanov, ktorí momentálne slúžia predstavám Moskvy.

Audio: "Môžeme očakávať, že situácia sa po Kadyrovovom zvolení zhorší? Myslím si, že horšie to už byť nemôže, ľudia tam už beztak zomierajú tak, že sa navzájom zabíjajú. Krvná pomsta je tradičnou formou odvety v Čečensku."

Kadyrov má ale predovšetkým šancu urýchliť obnovu vojnou zdevastovanej krajiny, lenže – ako dodáva Alexej Malašenko.

Audio: „Podľa niektorých údajov iba 20 percent z určených fondov sa dostane aj na rekonštrukciu. Zvyšok zmizne v Moskve a v Kadyrovovej administratíve.“

Mier v Čečensku by však ruskému prezidentovi Putinovi priniesol ďalší zisk dôvery voličov – Kadyrov má teda momentálne šancu vydobyť si pomerne nezávislú pozíciu – a to až do obdobia konania ruských prezidentských volieb v marci budúceho roka.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print