|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 6. júl 2008 |

|
|

|
29. október 2003
|
Najnovšie banícke nešťastia obnovili diskusie o podmienkach v postsovietskych baniach
|
Gabriel Sedlák
|
Po šiestich dňoch úsilia sa dnes ráno záchranárom v jednej z baní ruskej rostovskej oblasti podarilo vytiahnuť spod zeme 11 baníkov. Jeden ich kolega nešťastie neprežil a ďalší zostáva nezvestný. Svet sa to ešte takmer ani nestihol dozvedieť, keď agentúry vydali správu o ďalšom banskom nešťastí v Rusku, ktoré si vyžiadalo päť ľudských životov.
Vasilij Avdejev, riaditeľ bane v ruskej rostovskej oblasti, ktorá v posledných dňoch nechýbala v hlavných správach žiadneho média, určite nikdy nezabudne na svoj prvý deň vo funkcii. Nástup do nej si chcel „okoreniť“ tak ako sa patrí, teda sfáraním do podzemia. Vtedy, minulý štvrtok, samozrejme netušil, že tam pobudne celých šesť dní. Nehovoriac o tom, že si medzitým vôbec nemohol byť istý bezpečným návratom, keďže šachtu pod nimi zavalila voda a jedinou šancou na únik boli záchranári, ktorí sa k nim niekoľko dní prebíjali.
Šťastena napokon stála pri Avdejevovi i jeho desiatich podriadených, ktorých dnes ráno záchranári vytiahli. Jedného baníka sa už zachrániť nepodarilo, posledný zostáva nezvestný. Ich 33 kolegov sa na povrch dostalo už dva dni po zaliatí šachty, teda v sobotu. Zástupca rostovského gubernátora Alexander Bedrik po dnešnej úspešnej operácii povedal.
Audio: „Ich stav je pomerne uspokojivý. Keď náš záchranný tím v sobotu vytiahol 33 baníkov, ich stav bol oveľa vážnejší. Prejavovali príznaky nízkeho krvného tlaku a nachladenia. Všetci sú teraz ošetrovaní. Ich životy nie sú ohrozené.“
Šéf baníckych odborov Ivan Mochnačuk vysvetľuje, prečo záchranári celých šesť dní nestrácali nádej.
Audio: „Samozrejme musia byť fyzicky oslabení, ale pod zemou mali vodu a podľa odborníkov je tam dostatok kyslíka. Vieme si predstaviť, aké depresívne stavy tam prežívali, ale dostatok kyslíka znamená, že majú šancu vydržať do príchodu záchranárov.“
To, že pri nešťastí v inej ruskej bani na Ďalekom východe dnes pri výbuchu plynu zahynulo päť ľudí, sa nepochybne postará o to, že neutešené podmienky v baniach budú teraz istý čas významnou témou verejných diskusií. Ako však upozorňujú kritici pomerov v tejto oblasti, vládni činitelia a iné zaiteresované osoby zabudnú na svoje sľuby vždy hneď krátko po pohrebe posledných obetí nejakej banskej tragédie. A tých je veru v Rusku a hlavne na susednej Ukrajine viac ako dosť. Bane v bývalých sovietskych republikách patria medzi najnebezpečnejšie na svete.
Podľa odborov sa noví majitelia ruských baní snažia vyťažiť doslova i obrazne z nimi vlastnených ložísk maximum, pričom vôbec nemyslia na to, že väčšinu zariadení už dávno bolo treba vymeniť, či modernizovať.
Každý milión ton vydolovaného uhlia si vyžiada jeden ľudský život, tvrdia odborári v Rusku. Ich kolegovia na Ukrajine majú ešte smutnejšiu bilanciu – život jedného baníka rovná sa 200 tisíc ton uhlia. U východného suseda Slovenska zahynie ročne v baniach 300 baníkov. Šéf odborov uhoľných baní v Donecku Valerij Miller k tomu dodáva.
Audio: „Ako tam môže byť bezpečno, keď v skutočnosti asi 90 percent zariadení používaných v baníckom priemysle malo byť už dávno vymenených. Sú zastaralé a to je príčina vysokého počtu nešťastí a vysokého počtu obetí.“
Niektoré bane boli za socializmu nerentabilné, ale štát do nich lial peniaze z propagačných dôvodov. Viac ako tretina ukrajinských baní bola zatvorená a tri štvrtiny zo zvyšných takmer dvesto baní sú považované za nerentabilné. Rovnaké množstvo podľa hodnotenia Svetovej banky patrí z hľadiska bezpečnosti práce do kategórie vysoko rizikových.
Ukrajinské úrady nie sú ochotné pokračovať v zatváraní ďalších baní, pretože sa obávajú prípadných nepokojov v dôsledku ešte väčšej nezamestnanosti. A tak baníci, ktorí za komunistov patrili medzi najlepšie platených ľudí, poberajú nízke platy, nezriedka vyplácané s oneskorením. Odborníci si preto často hľadajú prácu inde a preto sa stáva, že pod povrch sú posielaní noví ľudia bez väčšej prípravy a k ďalším nešťastiam nie je ďaleko.
Vasilij Avdejev, riaditeľ ruskej bane, ktorú postihlo jedno z posledných nešťastí, zrejme stihol počas uplynulých šiestich dní pod zemou tieto otázky so svojimi baníkmi prediskutovať. Či to ale bude stačiť na to, aby na východ od Slovenska začal mať ľudský život väčšiu cenu ako za čias Sovietskeho zväzu, na to je ťažké odpovedať.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|