|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 6. júl 2008 |

|
|

|
5. november 2003
|
Putin sa dnes stretáva s pápežom, zajtra s predstaviteľmi EU
|
Daniel Raus
|
Zajtra sa koná v Ríme spoločný summit Európskej únie a Ruska. Okrem tradičných ekonomických otázok, sa bude únia snažiť o dohodu o hraniciach medzi Moskvou a budúcimi členmi – Lotyšskom a Estónskom. Na pretras príde zrejme aj situácia v Čečensku. Ako ale informuje Daniel Raus, v popredí záujmu je aj stretnutie ruského prezidenta Putina s pápežom.
Všetky cesty vedú do Ríma, ale nie všetky sa musia skončiť aj vo Vatikáne. Práve preto možno označiť stretnutie ruského prezidenta Vladimíra Putina s pápežom Jánom Pavlom II. za historické. A to aj napriek faktu, že neznamená zlom vo vzájomných vzťahoch.
Symbolické je už to, že Ján Pavol II. pochádza z kedysi komunistického Poľska a Vladimír Putin bol kedysi šéfom v KGB. Nikto z nich by si zrejme podobnú audienciu pred takými dvadsiatimi rokmi nevedel predstaviť.
Americký novinár vo Vatikáne John Allen ale pred schôdzkou neočakával žiadne radikálne kroky:
AUDIO: „Myslím, že to bude priateľské stretnutie, ktoré ale nebude riešiť vážne veci“.
Stretnutie zorganizoval taliansky premiér Silvio Berlusconi. Taliansko je momentálne predsedníckou krajinou Európskej únie, a teda aj hostiteľskou krajinou summitu s Ruskom. Takto hodnotí Berlusconiho pohnútky John Allen :
AUDIO: „Berlusconi chce už dávno hrať úlohu mostu medzi Ruskom a Západom. Keď ste v tesnom susedstve Vatikánu, súčasťou Západu je pre vás aj katolícka cirkev a pápež“.
Kľúčovou otázkou vo vzťahu Vatikánu a Ruska je v skutočnosti pomer k tamojšej pravoslávnej cirkvi. Patriarcha Alexij II. sa s pápežom odmieta stretnúť, napriek mnohým pokusom Vatikánu. Jedným z dôvodov sú spory o ukrajinské katolícke kostoly, ktoré bývalý sovietsky diktátor Stalin takpovediac „znárodnil“ a odovzdal ich pravoslávnej cirkvi.
Za prevratný okamih by sa teda – zo strany ruského prezidenta - považovalo pozvanie pápeža do Ruska. Proti tomu je ale práve Alexij II.
Čo sa týka summitu Európskej únie a Ruska, hlavnou témou (aspoň z hľadiska Bruselu) bude otázka hraníc medzi Ruskom a budúcimi členmi únie, Lotyšskom a Estónskom. Tie zostali nejasné, hlavne kvôli Moskve, ktorá argumentuje tamojšími po rusky hovoriacimi menšinami. Brusel však považuje ruské sťažnosti na diskrimináciu za prehnané.
Otázka je, nakoľko sa bude hovoriť o ľudských právach. Hovorca komisára pre vonkajšie vzťahy Diego de Ojeda sa vyjadroval viac ako opatrne, čo sa týka terajšej kauzy zadržaného podnikateľského magnáta Michaila Chodorkovskeho, aj Čečenska:
AUDIO: „Chceli by sme, aby výsledkom tohto summitu bolo zlepšenie ľudských práv v Čečensku“.
Prevratné správy teda z Vatikánu ani z Ríma očakávať netreba. Aspoň nie tento raz.
Daniel Raus, SE
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|