Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       11. november 2003 Kto má Pravdu? Sophie Lambroschiniová, Peter Gabaľ Kto má Pravdu? Táto zásadne znejúca otázka v Rusku v uplynulých týždňoch nadobudla vonkoncom hmotno-praktickú podobu: ide totiž o názov novín, založených Vladimírom Iľjičom Leninom v roku 1912. Presnejšie o to, kto ho dnes môže používať. Po sedem desaťročí komunistickej vlády bola Pravda hlavným denníkom štátostrany a v istom zmysle jedným zo symbolov režimu. Pár rokov po páde mocenského monopolu komunistickej strany si však Rusi zvykli na Pravdy dve: jedna ďalej vychádzala v tlačenej podobe a zostala orgánom komunistickej strany. Napriek klesajúcemu záujmu, rastúcim nákladom a starnúcej čitateľskej obci dodnes prináša siahodlhé prejavy červených vodcov, volanie po lacnom chlebe a bezplatnom bývaní - a vzlyky po bývalom režime. Tá druhá Pravda sa vlastne plným menom volá Pravda.ru - od roku 1999 existuje v internetovej podobe a s komunistami či ich ideológiou jej obsah nemá nič spoločné. Tlačená Pravda sa pokúsila názov internetových novín napadnúť na súde, ten však kauzu odmietol s tým, že noviny nemajú patent na názov Pravda a iné, než tlačené médiá ho môžu slobodne používať. Vo vzduchu tak zostala visieť otázka, či naň majú právo aj iné tlačené médiá. Internetová Pravda.ru hľadá odpoveď v praxi: pokusné vydania ich tlačených novín sa objavili pred niekoľkými dňami, a to s plánom čoskoro prejsť na formát plnohodnotného tlačeného denníka. Neideologická, dokonca trhovo orientovaná konkurencia s rovnakým názvom - a v čase 86. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie - sa komunistom nepáči. Podľa šéfredaktorky Pravdy Valentiny Nikiforovej je právo na ich strane a noviny naďalej zostávajú orgánom Ústredného výboru Komunistickej strany Ruskej federácie: AUDIO: "Všetko máme. Máme všetko. Vždy sme vychádzali legálne. Máme registráciu. Všetko máme. Štatút. Oni nám ukradli názov. Myslím si, že súd musí prijať správne rozhodnutie v náš prospech." "Moja Pravda je naozajstná Pravda," tvrdí odhodlane aj šéfredaktor konkurenčných nekomunistických novín Vadim Goršenin. On sám bol kedysi redaktorom pôvodnej, sovietskej Pravdy, a obhajuje sa tým, že značka patrí novinárom, ktorí napĺňali denník obsahom, a nie edičnej rade, ktorá ho využíva na politické ciele. AUDIO: "Áno. Teraz chceme na súde brániť svoje práva. Vydavateľské práva na denník Pravda. A chceme získať noviny, aby ich napokon vydávali ´pravdisti´, a nie ľudia, ktorí k novinám nikdy nemali žiaden vzťah." Konečné slovo bude teda patriť súdu a obvyklá logika by mala napovedať, že môže vyhrať len jedna zo strán. Celkom iné svetlo však do kauzy vnáša právnik špecializujúci sa na otázky duševného vlastníctva Vladimír Enkin. Tvrdí, že podvodníci stoja na oboch stranách. Pokiaľ totiž ide o právne následníctvo k značke denníka Pravda, založeného v máji 1912, nositeľa všetkých tých štátnych vyznamenaní a symbolu sovietskej éry, nie je jeho nositeľom ani jedna ani druhá Pravda a podľa Enkina... AUDIO: ...sú to iba samozvanci. A aby nebol prípad málo zamotaný, podľa jedného z právnych zástupcov ruskej komunistickej strany Renalda Saldikova nejde len o otázku autorských práv či duševného vlastníctva, ale i o volebné pravidlá, v konečnom dôsledku chránené i trestným právom. Saldikov dáva celú vec do súvislosti s decembrovými parlamentnými voľbami. Podľa neho snaha ovládnuť tradičnú značku komunistov práve v tomto čase má za cieľ oslabiť ich volebnú základňu. Odpoveď na otázku, kto má pravdu, je teda v Rusku zatiaľ neznáma. Súdiac podľa jediného rozdielu v inak obsahovo i graficky totožných hlavičkách je isté len to, že jedna Pravda je červená, a druhá zas čierna.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...