Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       5. december 2003 Parlamentné voľby v Rusku: upevnia pozíciu prezidenta Putina? Anna Rausová V nedeľu sa konajú v Rusku parlamentné voľby. Neočakáva sa však, že by priniesli väčšie prekvapenia. Predpoklady hovoria, že politici, blízki Kremľu, si v Dume – čo je dolná komora parlamentu -prinajmenšom udržia väčšinu. Zdá sa, že jediná otázka víkendových volieb v Rusku po celkom nevýraznej predvolebnej kampani bude, či si udrží prezident Vladimír Putin súčasnú väčšinu v parlamente, alebo či si mocenské pozície ešte výraznejšie upevní. S touto často citovanou predpoveďou sa stotožnil v rozhovore pre Slobodnú Európu aj Andrej Zacharov , šéf Centra pre rozvoj parlamentnej demokracie v Rusku: AUDIO: „Pozoruhodné na týchto voľbách je, že veľa nezmenia. Po prvý raz v postsovietskych časoch to nie sú iba akési primárky pred prezidentskými voľbami, pretože každý vie, kto bude ďalším prezidentom. Čo to znamená? Po prvé to, že bude nízka účasť. A po druhé, že budúca duma bude podobná dnešnej“. Jednou z hlavných predvolebných tém bolo zvýšenie životnej úrovne, inými slovami boj proti chudobe, čo Putin po celý čas vyhlasuje za svoju prioritu. U voličov sa stabilne teší veľkej obľúbenosti. Pochvaľujú si, že po chaose, panujúcom po rozpade Sovietskeho zväzu za Borisa Jeľcina, dokázal zaviesť v krajine poriadok. Podľa ruských liberálov ako I zahraničných pozorovateľov však Putin vládne tvrdou rukou, siaha na nezávislosť médií a príliš sústreďuje moc vo svojich rukách. Jedným z nich je analytik z Indiana University Henry Hale : AUDIO: „Putin dokázal presadiť množstvo vecí bez sociálneho konfliktu. Napríklad radikálnu 13-percentnú rovnú daň – bolo až neuveriteľné, že ju tak ľahko dosiahol“. Putinovi sa podarilo vytvoriť v Rusoch pocit stability, nikdy nemusel vládnuť konfrontačným spôsobom ako jeho predchodca Jeľcin – prezidentskými dekrétmi. Očakáva sa preto, že Putinovi blízke zoskupenie Zjednotené Rusko, môže počet obsadiť v Dume dokonca dvojnásobný počet kresiel než doteraz. Preto by Kremeľ nemal mať problémy s odsúhlasovaním svojej politiky, povedal Slobodnej Európe moskovský politický analytik Nikolaj Petrov : AUDIO: „Nová duma pôjde po ruke Kremľu ešte viac, ako terajšia. V tomto smere sa nič nezmení. Hlavným významom týchto volieb je to, že budú testom takzvanej riadenej demokracie.“ Všetko závisí od umiestnenia opozície. Prieskumy naznačujú, že dve najsilnejšie a najznámejšie demokratické strany – liberálne Jabloko a Zväz pravicových síl – sa nedostanú cez 5-percentnú hranicu, potrebnú pre vstup do parlamentu. To by znamenalo, že “jedinou” opozíciou budú paradoxne komunisti. Popri nich potom zostanú v dume asi už len nacionalisti Vladimíra Žirinovského. Nezávislý poslanec Vladimír Ryžkov upozorňuje, že absencia silnej opozície oslabí dumu, ktorá je už I teraz až príliš poslušná Kremľu: AUDIO: „Parlament má mať svoj názor a z času na čas by ho mal obhájiť voči hlave štátu, pretože aj hlava štátu sa môže mýliť. Teraz je ale parlament príliš slabý“. Voľby sa konajú v čase, kedy ľudia v Rusku výrazne vnímajú zlú životnú úroveň – priemerný mesačný plat nedosahuje v prepočte ani 200 dolárov. Zúfalo potrebná je oprava infraštruktúry – v dôsledku jej katastrofálneho stavu zostávajú ľudia v zime často bez tepla, netečie im voda. Rozšírená je korupcia, uplatňovanie zákonnosti, ktoré sa dostali do centra pozornosti so zadržaním dnes už bývalého šéfa ropného gigantu Jukos Jurija Chodorkovského. Ten sa dostal k rozprávkovému bohatstvu v nepriehľadnej privatizácii na začiatku 90. rokov. Rusko čaká tiež reforma armády, ktorú húfne opúšťajú dôstojníci. Nevyriešenou je vojna v Čečensku, o ktorej médiá mlžia. Na pro-Kremeľské zoskupenie Zjednotené Rusko, podporujúce prezidenta Putina, sa zosypalo v posledných týždňoch veľa sťažností, že manipulovalo verejnú mienku, keďže má takmer neobmedzený prístup do médií. Na tohto najhorúcejšieho kandidáta volieb sa v oficiálnom liste štátnym úradom sťažoval aj vodca ruských komunistov Gennadij Zjuganov. Vypočítal, že jeden z hlavných protagonistov Zjednoteného Ruska bol za tri dni v televízii až 13-krát, čo sa žiadnej inej strane nepodarilo. Ak by Zjednotené Rusko získalo v Dume ústavnú väčšinu, bola by to “zelená”, aby postupoval Putin ďalej s centralizáciou politickej moci v rukách štátu, hovorí opozícia. Niektorí z kremeľských stúpencov naznačujú, že by mu to umožnilo po tretíkrát sa uchádzať o prezidentský úrad. To je ale zatiaľ predčasné, pretože v marci na budúci rok sa pokúsi 51-ročný bývalý dôstojník KGB udržať si kreslo zatiaľ pre druhé volebné obdobie. Víťazstvo jemu blízkeho politického zoskupenia počas nastávajúceho víkendu ukáže, nakoľko je jeho pozícia silná. Anna Rausová, SE		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...