Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       8. december 2003 V ruskom parlamente úradníci, komunisti a nacionalisti Peter Gabaľ "Bude to Duma štátnych úradníkov, komunistov a nacionalistov." Len dva dni pred voľbami do dolnej komory ruského parlamentu ich výsledok takto odhadol vodca jednej z neúspešných demokratických strán Boris Nemcov. Po voľbách sa ukazuje, že jeho výrok bol zásahom do čierneho. Po zrátaní drvivej väčšiny odovzdaných hlasov je jasné, že v dolnej komore ruského parlamentu zasadnú vo významnejšom počte len štyri strany. Najsilnejšie bude s asi 37 percentami Jednotné Rusko, blízke prezidentovi Putinovi. Druhé miesto patrí komunistom, ich 13 percent je však neúspechom - asi len polovicou ich sily v doterajšej Štátnej dume. Tesne po nich nasleduje Liberálnodemokratická strana ultranacionalistu Žirinovského – no jej 12 percent je zase úspechom. A s 9 percentami štvorku uzatvára blok Vlasť, označovaný za národno-socialistické zoskupenie. Predstaviteľom niekoľkých ďalších strán sa pravdepodobne podarí ojedinele uspieť v jednomandátových obvodoch – pôjde však len o pár kresiel oproti desiatkam až stovkám poslancov hlavnej štvorky. A čo viac – kremeľské sily majú už takmer istú nadpolovičnú väčšinu, no nie je vylúčené, že by mohli dosiahnuť až na väčšinu ústavnú. Analytik Carnegieho nadácie Nikolaj Petrov sa preto obáva ďalšieho rastu prezidentskej moci, ktorá už doteraz nebola dostatočne obmedzovaná systémom mocenských bŕzd a protiváh: AUDIO: "Prezident už teraz nemá protiváhu a vďaka novému zloženiu dumy tých protiváh bude ešte menej a budú slabšie. Podľa mňa koreň zla je v spoločnosti, v slabosti inštitútov občianskej spoločnosti." Trhovo orientované demokratické strany Jabloko a Zväz pravicových síl neuspeli. Ani jedna z nich neprekonala potrebnú päťpercentú hranicu. Strane Jabloko Grigorija Javlinského sa pritom ešte nikdy v slobodných pomeroch nestalo, že by nemala výraznejšie zastúpenie v parlamente. Grigorij Javlinskij sa pokúsil položartom vysvetliť, že liberálna politika nemá v Rusku dostatočné zázemie: AUDIO: “Keď ľuďom neplatili mzdu, ale bola voda a kúrilo sa, každý volil Komunistickú stranu. Keď začali vypínať vodu a kúrenie, každý hlasoval za Liberálnodemokratickú stranu. Na to, aby ľudia volili Jabloko, muselo by byť aj svetlo, aj voda... chápete.” Podľa Vladimíra Pribilovského, šéfa moskovského politicko-výskumného centra Panoráma, neúspech reformistov nie je prekvapením. I on si myslí, že liberálna politika sa v Rusku môže opierať o 10-15 percentné voličské zázemie, ktoré je však rozdelené nielen stranícky, ale objektívne: a tak "osvietená, ale ožobráčená mestská inteligencia združená okolo Jabloka nemôže hlasovať za Zväz pravicových síl, združujúci milionárov v Mercedesoch, ktorí síce iniciovali reformy, ale profitovali z nich iba oni sami". Najspokojnejší by teda mal byť Kremeľ, ktorý po ovládnutí hornej komory parlamentu získava väčšinu v dolnej, a to za výraznej pomoci médií. Práve to sa však stalo tŕňom v oku Organizácie pre bezpečnosť spoluprácu v Európe. Podľa jej moskovských predstaviteľov ruské voľby nesplnili mnohé medzinárodné štandardy, najmä pokiaľ išlo o zvýhodňovanie víťaznej strany štátnymi orgánmi a médiami. Ku kritike priebehu ruských volieb sa pripojili i Spojené štáty.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...