[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je sobota, 30. august 2008


[poslat]    [tlac]   



27. august 2001

Británia opäť zaviedla imigračné kontroly na letisku v Prahe

Gabriel Sedlák

Po krátkej prestávke sa dnes britskí imigrační úradníci vrátili na pražské ruzyňské letisko. Ich úlohou je, rovnako ako tomu bolo počas troch týždňov uprostred prázdnin, kontrolovať cestujúcich, ktorí majú namierené do Veľkej Británie.

Česko-britská spolupráca prináša toto leto viditeľné výsledky. Českí vojaci majú v severoatlantickej misii NATO v Macedónsku, v ktorej hrajú prvé husle Briti, dôležité poslanie: chránia veliteľstvo jednotky NATO. A rovnako sa darí aj spoločnému boju Londýna a Prahy proti zneužívaniu britského azylového zákona. Zatiaľ čo prvá aktivita si však naozaj zasluhuje uznanie, tá druhá vyvoláva skôr opačné reakcie.

Pripomeňme, že po prvýkrát zaviedla Británia predbežné kontroly na Ruzyni 18. júla a zrušila ich po troch týždňoch. Keďže sa však odvtedy zvýšil počet českých žiadateľov o azyl (zväčša ide o českých Rómov), Briti oznámili, že kontroly obnovia. Tak ako v júli, aj teraz sa tak deje so súhlasom českej vlády.

Kabinet Miloša Zeman má jediné vysvetlenie: ide o menšie zlo pre občanov Českej republiky, tým väčším by bolo zavedenie vízovej povinnosti. Bývalý splnomocnenec Zemanovho kabinetu pre ľudské práva Petr Uhl komentuje situáciu takto.

AUDIO: „Zájmy většiny, oprávněné zájmy většiny, tedy snaha zabránit zavedení britských víz, byly natolik silné, že se vlastně zapomělo i na ten zájem menšiny, a prohloubilo to ještě tu propast, která mezi Romy a většinovým obyvatelstvem je.“

Návrat britských imigračných úradníkov síce do istej miery zabraňuje zneužívaniu liberálneho azylového systému Spojeného kráľovstva a zachraňuje Čechom bezvízový styk s Britániou, celé si to však odskáču príslušníci rómskej menšiny, žijúcej v Českej republike. Samozrejme nie tí, ktorí sa chcú dostať do Londýna iba preto, aby zarobili na štedrých dávkach, adresovaných ľuďom, podrobujúcim sa azylovej procedúre. V konečnom dôsledku utrpia tí, ktorí chcú – rovnako ako ktorýkoľvek ich krajan svetlejšej pleti - Britániu jednoducho navštíviť, alebo tí, ktorí – a to je ešte horšie – majú záujem požiadať o azyl z vážnych dôvodov. Nakoľko by takáto žiadosť mohla byť opodstatnená, musí posúdiť v priebehu predodletového stresu britský imigračný úradník.

Za dnešnú česko-britskú „ruzyňskú spoluprácu“ nie je chválená ani jedna strana. Kliniec po hlavičke dnes trafil prezident Medzinárodnej rómskej únie Emil Ščuka, ktorý tvrdí, že obnovenie kontrol na Ruzyni nemôže ovplyvniť odchod českých Rómov do Británie. Rómovia sa podľa Ščuku pokúsia dostať sa za kanál aj inými cestami ako je tá, ktorá vedie cez pražské letisko, a Británia si podľa neho preto pomôže jedine tým, že zmení svoj azylový zákon.

Napriek tomu je treba povedať, že imigračné kontroly a z toho vyplývajúca selekcia cestujúcich sú iba zástupnými problémami. Ak má byť dnes vinníkom Británia, bola ním v lete roku 1997 Kanada, ktorá napokon nápor žiadateľov o azyl z Česka neuniesla a zaviedla pre Čechov vízovú povinnosť? Kto bude tým vinníkom nabudúce?

Čierny Peter je zjavne na strane českej spoločnosti, vedenej svojou politickou reprezentácou, ktorá by mala odmietnuť zachovanie pohodlia pre väčšinu na úkor oklieštenia životného priestoru pre menšinu. Ten vari najmenší rozdiel medzi napríklad Britániou a ČR je v tom, že zatiaľ čo bieleho imigračného úradníka na Ruzyni môže kedykoľvek vystriedať jeho kolega indického pôvodu, čosi podobné si na českom úrade zatiaľ ťažko môžete predstaviť. Tým, čo chýba Rómom najviac, je vzdelanie.

Situácia Rómov v Českej republike, ale aj inde v strednej Európe, je jedným slovom smutná. Pomôcť si jednak musia Rómovia sami, no ani väčšina sa nesmie tváriť, že sa jej to netýka, pričom však riešením nemôže byť prizeranie sa odchodu Rómov do cudziny. Horšou vizitkou ako je „vývozca žiadateľov o azyl“ môže byť pre krajinu už iba nesloboda vycestovať a naplniť tak svoj sen o lepšom živote. Hovorí opäť Petr Uhl.

AUDIO: „Tady je zapotřebí – a na Slovensku ještě daleko víc, pokud se týká cikánských osad – rázného přístupu, rázné změny. A k tomu neměla dosud žádná česká vláda odvahu.“

V súvislosti s nebezpečenstvom zavedenia vízovej povinnosti pre českých občanov upozornil v týchto dňoch vicepremiér Pavel Rychetský českých poslancov na svoj dávnejší rozhovor s britským ministrom zahraničných vecí Jackom Strawom. Ten vraj ešte ako šéf rezortu vnútra Rychetskému povedal, že prípadná vízová povinnosť by bola zavedená až do vstupu Českej republiky do Európskej únie. Táto skutočnosť by podľa Rychetského mohla ovplyvniť dátum vstupu do únie.

Bolo by však ilúziou myslieť si, že sa problémy Rómov v tejto časti Európy (ale i myslenie väčšiny, z ktorej väčšina nechce mať Róma za suseda) podarí vyriešiť do povedzme roku 2004, kedy by už najpripravenejší kandidáti mali byť do vysnívaného euroklubu prijatí. A keďže odsun termínu vstupu do únie o ďalších pár rokov by už bol zrejme politicky neúnosný, kľudne sa môže stať, že Česko a jemu podobné krajiny vstúpia do únie s ich dnešnou tvárou. V takom prípade Praha a ďalšie stredoeurópske metropoly nebudú môcť byť prekvapené, ak sa začnú Rómovia zo stredu Európy presúvať napríklad do Británie legálne, v rámci „Schengenu“. Niektorí možno kvôli štedrému sociálnemu systému, no mnohí preto, aby tam mohli robiť to, čo doma nemohli: napríklad imigračných úradníkov.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print